close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Říjen 2011

Prvé stretnutie s Martinom Harichom

28. října 2011 v 9:10 | SIS |  SIS píše... zážitky, reporty, recenzie atď =)
Martin Harich - čo pre mňa znamenal? Pohľadný speváčik s pekným hlasom, na ktorého sa dalo pozerať so zážitkom. Toť vše. Martina som si všimla už Minitalent šou a dúfala som, že ho ešte niekedy budem počuť. Keď sa prihlásil do Superstar, hneď som ho spoznala. Ale mojou favoritkou už od castingu bola Gabča Gunčíková. Spočiatku som ho veľmi nemusela. Nemám rada ľudí, o ktorí sa ľudia doslova trhajú. Neviem prečo. A nemal oči. Nechcela som, aby postúpil. Postupom času som naňho začala meniť názor. Nebolo to také decko ako som si myslela, sláva mu do hlavy nestúpla. Kolo na kolo sa zlepšoval a ja som mala z neho obrovskú radosť. Raz v nejakom medajlóniku ukázal do kamery oči. Vtedy som si povedala: "On má oči!!" A takto si ma dostal. Keď prvýkrát vypadol, svet sa mi nezrútil, ale bola som sklamaná. A Rytmus ma prekvapil, keď povedal áno, Zeťová ma prekvapila, že povedala nie. Ale to asi pre to, aby to bolo napínavejšie. Keď vypadol druhýkrát, nevedela som čo robiť. Nemala som hysterické záchvaty ako tie šialené baby pod pódiom. A bohvie čo robili niektoré baby doma. Ale bola som strašne smutná. No povedala som si, že nevíťazi mali vždy väčší úspech. Ale Maťo už bol pre mňa víťaz. Bola som potom v takej etape, že som ho musela za každú cenu vidieť naživo. Tak z blízka. Odfotiť sa s ním, dostať jeho autogram. To bolo mojím snom.

Bol krásny májový deň. 30.5.2011. Maťko práve v ten týždeň vypadol. S kamarátkou sme sa prihlásili do komparzu do Modré z neba. Počula som, že tam má prísť Tina. Tak som si vytlačila fotky s Tinou, aby mi mala čo podpísať. Hrozne som sa tešila na ten deň. Mal sa mi splniť jeden zo snov, že idem do Modré z neba a uvidím môjho najobľúbenejšieho moderátora. Vila Rozborila. Je to Človek s najväčším srdcom a dokázal to veľmi veľakrát. Obdivujem jeho prácu, jeho a budem si ho vždy vážiť.
No ráno sme sa s Miškou stretli a vyrazili sme na miesto nakrúcania. Tam sme sa zaregistrovali a čakali sme podľa pokynov. Bolo nás tam dosť veľa. Vyšiel ujo a bla bla bla, začal vyberať spomedzi davu ľudí, ktorí pôjdu dnu. Už nás tam bolo málo. Ujo vyšiel a povedal, že máme ešte chvíľku počkať, že po skúške sa uvoľní hore ešte 10 miest. Tak sme čakali. Čakali. Stále čakali. Ujo zavolal 10 dnu. Bola som medzi nimi s Miškou. Hrozne sme sa tešili. A zrazu nás zaviedli mimo štúdia, hore na poschodie a tam sme pri šatniach mali opäť čakať. Počuli sme Vilov hlas. Ach, nie už to začalo. Začali sme smutne hrať lodičky. Zrazu som začula známy hlas. Ako sme tam všetci sedeli, ma vystrelo a zakričala som HARIIIICH!! Všetci na mňa pozerali, či mi nedrbe. Bola som zúfala, však predsa do toho štúdia nemôžem vtrhnúť. Tak som sa na nich nasrala. Potom to zaspieval druhýkrát. Skoro som sa rozplakala, že ho nemôžem vidieť. Ale nejako ma upokojoval ten hlas. Bolo to akoby ste len počúvali špičkový opis tej najgeniálnejšej zmrzliny na svete, no nemohli by ste ju nikdy ochutnať.
Ujo prišiel. Že sa máme vrátiť na druhé natáčanie poobede. Bola som rada, že odtiaľ môžem vypadnúť. Zišli sme dole. Nejaká teta na nás kričala: "Nechoďte von!! - Aaale čo už." My sme boli vonku, všimli sme si pred vchodom nejakú tetu a kameramana. Rýchlo sme prešli, aby sme nezavadzali. Miška do mňa strkala, že sa mám pozrieť za seba. Spadla mi sánka, nebehli mi zimomriavky po tele, chcela som im celý rozhovor prerušiť. Ale držala som sa statočne. Hihi. Robili tam ten slávny rozhovor s Maťkom. Prvýkrát v živote som videla Maťa takto zblízka. A viete si predstaviť, že naokolo neboli žiadne splašené fanúšičky? Ja už hej. Nie, že by som ja nebola splašená, len som to nedávala najavo.
Keď sa skončilo interview, reflexne som zakričala na Maťa. Nič ma nenapadlo, iba: "Dáš mi autogram??" Bolo to trápne, ale som rada, že som ho takto zastavila. Môj prvý autogram. Zrazu došiel kameraman a začal to celé natáčať. Asi sme boli zaujímavým materiálom. Potom som sa s ním chcela aj odfotiť. Miška ma fotila. Bolo to také smiešne. Ja som bola z tej Maťkovej charizmy tak strašne mimo, že som mu dala ruku nie na sako, ale pod sako. Muehehe, ešte som ho za riť mala chytiť. Bol neskutočne zlatunký. Povedal, že sa strašne rád fotí. Miška sa s ním odfotila tiež. Potom sme odišli, nech si chlapec nemyslí, že sme na ňom závislé. No to sme teda boli. Teda ja. Ešte som na neho zakričala, či nejde vedľa na kofolu. Asi ma už nepočul. Išli sme potom do Polusu, tam sme si pozreli výstavu Elvisa Presleyho. No ja som bola myšlienkami úplne ďaleko s Maťkom. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji. A odvtedy mi každý vlasatý chlapec pripomínal Maťa. Vrátili sme sa na miesto činu, kde sme už išli do štúdia. Videla som Vittekovcov, hlavne som sa odfotila s Vilom Rozborilom. Jeden z mojich najkrajších dní. Hneď ako som prišla domov, som sa prihlásila na fanpage, lebo dovtedy som nemala o nej ani páru. Upáľte ma. Hihi.

Ako vnímam Maťa teraz?? - je to jeden z najúžasnejších človekov, akého poznám. Má úžasné srdiečko. Krásny úsmev, husté vlasy, kaki oči, je jednoducho dokonalý. Aj keď viem, že to nie je anjelik, mám ho brutálne rada. Keby som mala brata, chcela by som, aby bol ako Maťo. Beriem ho ako mladšieho bráška. Loobim ho a nikdy by som nikomu nedovolila, aby mu spravil niečo zlé. Až tak som na tom. Je to spevák s obrovským talentom. S charizmou a s takou veľkou hlavou ako mám ja. Je to proste moje ňuňu. Vždy budem pri Maťkovi stáť. V dobrom aj v zlom. Keď bude chcieť niekoho samopalom rozstrieľať, nebudem mu v tom brániť. Ešte mu aj nasadím slúchadlá na uši, aby neohluchol.

Ďakujem Maťkovi za úplne všetko, čo mi do života vniesol. =)

Marekove ftáky =D

22. října 2011 v 10:48 | SIS |  Marek Masarik
Klavirista Marek Masarik netají svoju lásku k hydine. Dokazuje to (na takmer každom koncerte) svojou posádkou operencov (vedľajšich členov kapely Musitany Hope)... Okrem hudobnej funkcie mu taktiež napomáhajú riešiť psychologický problém - málo členov kapely... Jeho vtáčí priatelia sú známi pod menami :

MENO : Ďuro
HUDOBNÝ NÁSTROJ : Bicie, perkusie, vokály, trochu gitara
OBĽÚBENÁ SKLADBA : Najmenej milión
OBĽÚBENÁ FARBA : Ružová (kto by to bol povedal...:D)
OBĽÚBENÉ JEDLO : Sviečková, kvalitné zrno (momentálne drží diétu)
FOTO:
image
MENO : Kečkeš
HUDOBNÝ NÁSTROJ : Basová gitara
OBĽÚBENÁ SKLADBA : nemá - počuva iba Nirvannu a Hepy metál
OBĽÚBENÁ FARBA : Čierna, červená, priesvitná
OBĽÚBENÉ JEDLO : vyprážaný syr, hamburger, pizza, kari ryža, krémeše, KRTKO torta...
FOTO:
image
MENO : Kvok
HUDOBNÝ NÁSTROJ : DJ
OBĽÚBENÁ SKLADBA : Neplač zlato
OBĽÚBENÁ FARBA : hnedá, zelená, dúhová
OBĽÚBENÉ JEDLO : vajce na tvrdo, na mäkko, praženica, natvrdo, namäkko, rád si sám varí...
FOTO:
image

Kapela má ešte pár členov, ale tý sa hambili fotiť - čo musíme pochopiť... Môžte ich uvidieť na našich koncertoch :)

a pridávam teda ešte ďalšieho ftáka - ČABA
o ňom ale nič nevieme, iba to, že je strašne šekšíí =D

Martin Harich - svojimi očami

22. října 2011 v 10:45 | SIS |  Martin Harich
Meno : Martin Harich
Obľúbená hudba : pop, rock, punk (Green Day), Robbie Williams, Musitany...
Obľúbená farba : tyrkysová, modrá je dobrá...
Obľúbené jedlo : VŠETKO !!! (vyhovára sa na zrýchlený metabolizmus)-okrem paradajkovej polievky
Aparát : "mám doma kopu harabúrd, ale zadovážil som si ich sám... "
-takže začnem, som gitarista, spevák, bubeník, flautista, pianista, hrebenista, drumblista, iprovizátor
-vtipnosť, ukecanosť, perfekcionizmus, zvedavosť, večne hladný (pekne povedané :D), kamarátskosť a tiež "skromnosť"
-miesto hlavného "šašajáša" je v kapele práve moje, čiže si môžem robiť v podstate čo chcem, aj keď sa veľmi veľmi (márne) snažím premyslieť si čo poviem .D

Marek Masarik - svojimi očami =)

22. října 2011 v 10:43 | SIS |  Marek Masarik
Meno : Marek Masarik
Obľúbená hudba : pop, rock, punk, jazz, klasika a pravdaže Musitany Hope
Obľúbená farba : modrá, ale všetky sú pekné
Obľúbené jedlo : čo sa dá jesť, kakaový pľunder, čokoládové tyčinky ...
Aparát : Yamaha MOTIF XF8, Clavia NORD STAGE EX 88, Korg PA 50, Roland KC 880 Korg PA 800, Yamaha PSS 460, Casio CTK-450 :D ...
- takže pianista, slabý gitarista, občasný improvizátor (len keď mám náladu), momentálne najlepší klavirista našej Zušky :D to je titul :D
- snažím sa byť vtipný, ale som riadne ale riadne tvrdohlavý
- šťastne ženatý s jeho červeným klavírom, po rozvode ostal so sivým klavírom v priateľskom vzťahu... čiže baby... Smola :D
- S Martinom hráme asi od začiatku roku 2009 a dúfam, že to ešte spolu dlho potiahneme, hlavne kvôli mojej tvrdohlavej povahe, hehe...

Martin Harich - rádio Prešov

22. října 2011 v 7:59 | SIS |  Martin Harich
no a deň po liptovskom rádiu sa Maťo objavil aj v Prešovskom rádiu.. =)

Martin Harich - Liptovské rádio

22. října 2011 v 7:58 | SIS |  Martin Harich
20.10.2011 bol nás Maťko v rádiu vo svojom rodnom mestečku =)
v liptovskom rádiu...a tu je nahrávka:

Martin Harich

20. října 2011 v 13:06 | SIS |  Martin Harich
Martin Harich

tohto skvelého človiečika snáĎ ani nemusím predstavovať. Narodil sa 29.8.1995 v malebnom mestečku Liptovský Mikuláš.
Zapojil sa s najlepším kamarátom MArekom Masarikom do súťaže Minitalent show.
a hodnotenie:

Ďalej sa prihlásil do projektu ČESKOSLOVENSKO HĽADÁ SUPERSTAR 2 =)
Kde skončil na krásnom 4. mieste. Aj keď si myslím, že mal byť v TOP 3 =)

Čo ma napadne pri mene MArtin Harich?
- treska, biolit, granko, sexoš, bratmmm, krásny úsmev, kaki oči, husté vlasy, ňuňu, delfíny, dinosaurus, kolotoče, lanovky, Jonas Brothers, Robbie Williams, Beatles, Dotty, spev, gitary, Musitany Hope, muzitánia =D, štýl, conversky, košielka, .... a dalo by sa tu vypisovať milióndesať vecí.. =D

Maťo píše...2

19. října 2011 v 7:30 | SIS |  Martin Harich

už hodinu premýšľam nad tým, ako by som zakomponoval do statusu, že som si tento víkend prvý krát všimol, že ma strašne znepokojuje, keď niekto pred nami na diaľnici vyhodí cigaretu z auta... Tých milión iskričiek, z ničoho-nič na ceste, pôsobí strašne nebezpečne... Doteraz som si to nikdy nevšímal, ale posledné 4 dni sa to stalo dosť veľa krát... Strašne zvlásťny pocit :P Asi sa až moc zamýšľam nad detailami ... :P :D Idem radšej do perín, lebo zase budú smutné pesničky :D :D .) :*:)



Koncerty - 19.10.2011

19. října 2011 v 7:26 | SIS |  Koncerty
nedeľa23. 10. 2011DK Liptovský MikulášBenef. koncert
piatok28. 10. 2011Zakamenné KUVAJTDiscoclub
sobota29. 10. 2011Bratislava - party električkawww.elektricka.sk
sobota05. 11. 2011Sportovní hala Hluk
nedeľa13. 11. 2011PlzeňOC Plzeň
sobota26. 11. 2011Nové Zámky - OC
piatok02. 12. 2011ŠH Sp.N Vesbenefičný koncert
nedeľa04. 12. 2011OC MAX Žilina
pondelok05. 12. 2011námestie PopradMikuláš
utorok06. 12. 2011mesto-V.TatryMikuláš pre školy
streda07. 12. 2011MAX Skalica
štvrtok08. 12. 2011DK St. Turá, 17.00hcharitatívny koncert
sobota10. 12. 2011Banská BystricaOC Europa
nedeľa11. 12. 2011MAX Prešov
pondelok19. 12. 2011Prešov, MŠHIntegrácia
sobota31. 12. 2011Silvester-námestieRužomberok

Prvé blízke stretnutie s Martinom Harichom =)

17. října 2011 v 8:06 | SIS |  SIS píše... zážitky, reporty, recenzie atď =)

Maťko??? pamätám si na deň, keď som sa s tebou prvýkrát stretla a fotila. To bolo najväčšie šťastie v mojom živote =) Žiadna fanynka na okolí, čiže som vyviazla bez ujmy =D iba ty s veľkým plyšovým mackom ako si natáčal rozhovor do Modrého z neba. Ja s kamoškou sme stáli vonku a vôbec nás už nedralo, že sme ťa nevideli spievať v štúdiu =D Iba sme ťa počuli =P 2krát. Sranda bola, že ja som ani nevedela, že nejaký Harich príde do MZN =D a mala som ťa predtým rada úplne normálne ako každého fajn speváka... nechápala som, čo na tebe vidia baby =D keď z teba odpadávajú.. ale keď som ťa zbadala, pochopila som =)) konečne celebrita s veľkou hlavou ako mám ja =D to tvoje vyžarovanie a všetko proste.. si ma omámil a celou cestou som sa iba priblblo debilne usmievala v buse =D a kamoška tiež. aj keď ju to rýchlo prešlo =D ja som došla domov a prvé čo som spravila, som sa pridala na fanpejdž =DD a už som sa odtiaľ nepohla.. =*** a mám ťa taaaaaaaaaaakto rada bratmmmm =*** =)


a naše videjko:


Koncert - 5.11.2011

15. října 2011 v 13:51 | SIS |  Koncerty



Takto sa opísali chalani =)

13. října 2011 v 8:47 | SIS |  Musitany Hope
Martin Harich:
-takže začnem, som gitarista, spevák, bubeník, flautista, pianista, hrebenista, drumblista, iprovizátor
-som vtipný, občas ukecaný a tvrdohlavý, ale hlavne veľmi skromný
-kapelu sa snažím obohacovať o veľa novej hudby
spolu s Marekom.


Marek Masarik:
- takže pianista, slabý gitarista, občasný improvizátor (len keď mám náladu), snažím sa byť vtipný, ale som riadne tvrdohlavý tak bacha na mňa. S Martinom hráme asi od začiatku roku 2009 a dúfam, že to ešte spolu dlho potiahneme, hlavne kvôli mojej tvrdohlavej povahe, hehe...

Musitany Hope - očami Mareka Masarika

13. října 2011 v 8:42 | SIS |  Marek Masarik
Musitany očami pianistu Mareka Masarika...

Naša skromná kapielka existuje od začiatku roku 2009. Takže, čo hráme? Hráme väčšinou naše skladby a pesničky, ale občas si zahráme aj niečo prebratô... No k tým našim skladbám...

Vyzerá to tak, že v jedného krásneho dňa zaklope na mozgové brány Martinovi pani Múza, ktorá mu čosi pošepne. Automaticky sa to všetko valí cez umelohmotnú trubičku s modrou náplňou na papier. Neskôr, po dlhom premýšľaní, čítaní a hodinami držania gitary v ruke vzniknú už aj prvé akordíky. To by bol základ. Teraz, príde sobota , odbije 13:00 a ja už klopem Martinovi na dvere. Obidvaja pekne vyjdeme do našej skúšobne kde sa rozložíme a potom mi Martin zahrá jeho výtvor. Väčšinou je to tak, že Martina niečo napadne, niečo zahmká a potom to spoločne prenesieme do reči klavíra. Keď spojenie zlyhá, Martin sadne za klavír začne niečo ťukať a ja to zapíšem do nôt, poprípade niečo doplním, spravím sprievod a pesnička je na svete. Potom už len dlhé hodiny cvičenia a môžeme ísť do sveta... Ku všetkým vám... Do davu posedávajúcich starých pánov, ktorí majú radi mladú hudbu, do davu dospelých ľudí, ktorí nám niekedy dajú poznať, či sa im páčilo, a či nie, aby som nezabudol na naše TEEN fanúšičky, ktoré nás výkonom svojich hlasiviek taktiež veľmi podporujú... A úsmevy malých detí, ktoré náhodne prechádzajú so svojimi rodičmi okolo miesta činu... J


MUSITANY - Sme tu pre vás a ĎAKUJEME VÁM...



Náš štýl je taký "popík". Občas, keď to preženieme je to aj rock, ale iba s obidvoma privretými očami. Hrávame kdekoľvek, kam nás vietor odfúkne, a kam nás kto zavolá... Ak by ste nás radi počuli na nejakej akcií, ktorú organizujete práve VY, ozvite sa nám...

Príbeh snov - text

13. října 2011 v 8:36 | SIS |  Texty piesní
1. Znechutený milión krát
zasypaný domčekom z karát...
A ty teraz niekde s ňou,
príbeh snov...

2. Ale mne to nevadi
pozerám na vás, koľkí v poradí...
A ty teraz niekde s ňou,
kráčas tmou...

Ref.: Kam sa krúti tento svet,
keď čistej lásky skoro niet...
Láska stále hľadá tmu
zatváraš dvere, ja chcem ísť dnu...
Aspoň jedným okom zatienim ti svetlo...
A ty teraz niekde s ňou
smutný príbeh snov...

3. Poučený,vyškolený
titul z lásky zaručený...
A ty teraz niekde s ňou
príbeh snov...

4. Ale ja to predýcham
za pár chvíľ to rozdýcham...
A ty teraz niekde s ňou
kráčaš tmou...

Ref.:

sólo

Ref.:

Martin Harich BIO

13. října 2011 v 8:34 | SIS |  Martin Harich
Čo nám o sebe hovorí Martin Harich??

"Keď som prvý krát videl svojho obľúbeného speváka na koncerte zaveseného za nohy dolu hlavou a potom ako lieta po obrovskom javisku, myslel som si, že je blázon... A predsa tam bolo niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí nadšene tlieskali... Nikdy by som vtedy nepovedal, že práve toto by mohol byť niekto, kto bude mojím vzorom ... ? Hudbu som vtedy nechápal ako dnes. Bol to vtedy pre mňa len zhluk ničnehovoriacich tónov, ktoré "vypadávali" z reproduktorov ako podmaz v kuchyni pri spoločných raňajkách alebo keď mamina žehlila prádlo.

Pár rokov na to som ale pochopil prečo to ten spevák robil
a v momente ako som sa začal venovať hudbe, som si dal za cieľ dosiahnuť niečo podobné, alebo sa k tomu aspoň priblížiť.. ? Našiel som v hudbe melódiu, v tónoch vetu, ktorou nám chce autor povedať čo práve cíti. Zaujal ma rytmus, tak dôležitý...
Martin Harich
Spieval som už od mala vo folklórnom súbore... Keďže sa tam muselo okrem spevu ešte aj tancovať, veľmi som sa v tom nenašiel... Taktiež mi chýbalo to, že som do toho nemohol dať nič so svojej hlavy a nikdy som nebol človek, ktorý rád poslúcha príkazy iných... Chcelo to niečo iné...

Prvý krát som ako desaťročný vystúpil s ocinovou kapelou na nejakej letnej firemnej akcíí. ? Ľuďom sa to páčilo, a mne teda veľmi tiež, lebo to bolo neporovnateľné s folklórnym súborom. ? Nikto nikoho do ničoho nenútil a všetko bolo tak, ako si každý predstavoval... Jediným, a pre mňa dosť podstatným mínusom bolo, že môj otec hráva v kapele, ktorá hrá len prevzaté veci a cover verzie... Ja som chcel tvoriť. Keďže som dovtedy v mojom okolí nenašiel, alebo som vtedy asi ani nehľadal niekoho podobného mne, tak som si chodil raz do mesiaca s ocinovou kapelou niekde zaspievať. Popri tom som si doma začal brnkať na gitaru... Prehľad akordov som si vytlačil z internetu a potom to už išlo samo... Mal som starú ošúchanú gitaru, niekoľko krát prisadnutú, zlomenú, ale zlepenú Duvilaxom ?. Ale to mi vtedy stačilo... Ani neviem ako sa mi podarilo napísať prvú pesničku. Bola o tom, ako som si šiel do Bratislavy kúpiť šarkana, pretože v Mikuláši žiadneho poriadneho nemajú... Ďalšie už šli iba ľahšie.. A každá nová bola zároveň trošku kvalitnejšia a zmysluplnejšia.

Keď ma prijali na osemročné gymnázium, konečne som našiel rovnakého blázna ako ja.
Samozrejme že to nebolo tak, že sme sa prvý krát uvideli a už sme zakladali kapelu... S Marekom Masarikom som chodil už aj na základnú školu, čiže štyri roky v jednej triede spolu, ale nikdy nám nebolo medzi sebou dvakrát do reči.. Marek chodil do ZUŠky na klavír. Raz za čas sme si spolu zahrali a postupne sme si povedali: "Poďme založiť kapelu". A tak sme sa začali každý týždeň stretávať v mojej izbe. Pesničky som písal jednu za druhou... Samozrejme, že každá nebola skvelá, ale keďže som ich mal veľa, mali sme si z čoho vyberať. Názov Musitany Hope som vymyslel asi až po roku a pol nášho existovania.. Jednoducho sme na náuke o spoločnosti mali vymyslieť vlastný štát, vlastnú krajinu tak, aby nám čo najviac vyhovovala, ako by sme si ju predstavovali... Bez nejakých vážnych zamýšľaní sme vymysleli Musitániu... A práve toto bola neskôr hlavná myšlienka nášho názvu ? Pridali sme "nádej", pretože tá je v hudbe dosť dôležitá a vzniklo Musitany Hope. Teraz sa nás ľudia pýtajú, kde sme sa my dvaja ako muzikanti našli, či sme sa hľadali s čelovkou v jaskyni... Nechápem prečo sa divia, keď to bola len náhoda ?.

A myslím si, že teraz som konečne naozaj spokojný, pretože nemusím tancovať, nemusím hrať iba prevzaté skladby, ale máme neobmedzené hranice fantázie a v našej hudbe môžeme robiť presne to, čo chceme :) Teraz to už treba iba stále zlepšovať a zlepšovať :) :) :) Nemám dôvod byť nespokojný, pretože to som vždy chcel..."

Maťo Harich píše....1

12. října 2011 v 22:44 | SIS |  Martin Harich

Šťastne sme došli do Prahy, zajtra sa na vás tešíme v Hard rock cafe.) Dobrú noc :)


Ešte, že tak =P

Hlasuj za Objav roka!!

12. října 2011 v 16:15 | SIS |  Press
Náš Maťko bol nominovaný na Objav roka 2011 v hudobnej cene Očka. Ako hovorí náš Maťo, Objal hrocha =D
Hlasujteeeeee každý deň!!!
http://ocko.idnes.cz/hudebni-ceny-ocka-2011-04z-/soutez.aspx?idSouteze=994

Vieme, aké budú pesničky na CD =)

12. října 2011 v 13:24 | SIS |  Čo máme nové?
1.Od začiatku po koniec
2.Stále
3.V observatóriu
4.Nezvestná
5.Sme tu zase
6.Príbeh snov
7.Ja ťa nájdem
8.Najmenej milión
9.Lucienne
10.Cesty
11.Čajky
chcete si vypočuť ukážky?? tak šuuup sem:
http://www.universalmusic.cz/interpret/martin-harich/sample/5441#album-434