close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Únor 2012

Martin Harich chystá klip

29. února 2012 v 21:25 | SiS |  Press

Už čoskoro sa dočkáme nového videa od Martina Haricha.

Túto správu som akosi nezachytila. Myslím práve vo Fun rádiu. Zaujímavé :)

Harishop

29. února 2012 v 16:54 | SiS |  Čo máme nové?
http://shop.martinharich.sk/default/?limit=all - tu si môžte kúpiť pekné darčeky. Môžte nimi potešiť svojich blízkych alebo seba.
Napríklad:


Koncerty - 29.2.2012

29. února 2012 v 16:47 | SiS |  Koncerty

NAJBLIŽŠIE KONCERTY

sobota10. 03. 2012Žilina (SK)OC Duben, 17.30h
sobota10. 03. 2012Brno (CZ) výstavisko-dopoludnie 10:30Hasbro, LPS show
piatok16. 03. 2012DK Stará Ľubovňa (SK), 18.00hwww.salemark.eu
sobota17. 03. 2012Mladá Boleslavv jednaní
sobota24. 03. 2012Zámek Ořechov, okr. Uh. Hradište (CZ)čas upresníme :)
streda04. 04. 2012DK Havířov (CZ)
piatok13. 04. 2012Bratislava-stará tržnicabenefičný koncert L.P.R.
sobota21. 04. 2012Svätý Jur-BratislavaSvätojurské hody 19.00h
utorok01. 05. 2012Trnava-súkr. akciaSACHS
nedeľa13. 05. 2012OC Olympia, Olympia ma talentOlomouc-zatial nepotvrdené
streda30. 05. 2012OC MAX Poprad
piatok01. 06. 2012Spišská Nová Ves (SK)mesto-DEN DETí
piatok01. 06. 2012Sečovce KD - 11:00
piatok08. 06. 2012Ružomberok-z.štadion
nedeľa10. 06. 2012OC Mirage, Žilina17.00 h
sobota16. 06. 2012Bruntál (CZ)městské slavnosti
piatok22. 06. 2012Sklabiná pri V. Krtíši (SK)fest
sobota14. 07. 2012Nivnice (Uh.Brod) (CZ)Kupkofest
sobota01. 09. 2012Kladnomestské slávnosti 16.00h

Príbeh na eMtú - 3. časť

29. února 2012 v 16:32 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Óu máj gaš. Čo mám povedať, čo mám povedať? Len sa nezačni rehotať. Prosím, klídek. "No tak určite, mohli by sme. Alebo by ste mohli prísť sem." - navrhla som. "Neviem, či je to vhodné." "Maťo, prosím. Nenechaj sa presviedčať. Budem zlá. Bývam sama a budem tu len s Nikki. Okrem toho, mám tu klavír a gitary a bicie. Môžeme si zablbnúť." Po posledných dvoch vetách si myslím, že mal celkom jasno, kde strávime zajtrajšok. Dohodli sme sa teda, že prídu ku mne okolo jednej. Stíhame sa v kľude vyspať, upraviť aj skočiť do potravín. Po našom telefonáte som bola ako bez duše. Chodila som hore dole po dome, znenazdajky som sa ocitla v miestnosti s gitarami a začala som všetky ladiť. Heh. Zatiaľ čo Nikki prepínala v telke programy, ja som začala leštiť klavír značky Petrof. Počas mojej usilovnej práce som počula z obývačky reklamu na dlhý život pre našu práčku, upútavku na Československú Superstar, Phineasa ako sa pýta na ptakopyska Perryho a skončilo to pri pesničke Bad Romance od Lady Gagy. Popritom som premýšľala, čo spravím na zajtra. Či sa budem namáhať nejakým trápnym pokusom o varenie, alebo radšej pripravím len malé občerstvenie. Napokon som si povedala, že uvidíme, čo prinesie ráno. Pridala som sa k Nikki. Zapli sme si DíViDíčko Loď duchov. Najlepší je začiatok. Taký krvavý. Zrazu sme obe zachrápali na gauči. Prebudila som sa a na hodinkách, ktoré stáli na kuchynskej linke, bol čas 03:26. Zobudila som Nikki a šepla jej do ucha, nech sa presunie do mojej izby. V polospánku skoro ako námesačná odkráčala k mojej posteli. Ľahla si a už nemala silu sa prezliecť do pyžama. Tak som ju len prikryla. Mne sa tiež vôbec nechcelo prezliekať sa, tak som sa šupla pod perinu v modrých tepláčikoch a v bielom tielku. Ráno som otvorila oči. Prebudil ma ostrý lúč slnka. To bude dnes krásny deň. Dnes by sme mohli využiť aj bazén, povedala som si. Nikki vedľa mňa nebola. Prešla som celý dom a nikde som ju nenašla. Pozrela som na hodinky. Ukazovali pol jedenástej. Do kelu. O pár chvíľ tu budú chalani. Vzala som si mobil, ktorý som nechala v obývačke na presklenom stolíku a vytočila som Nikki. Už bola doma. Tak som jej prikázala, nech sa nachystá tak, že pôjdeme do bazénu a nech si prinesie plavky. Nikki miluje vodu. Tak sa tešila. Povedala, že do dvoch hodín príde a s občerstvením si nemám robiť žiadne starosti. A ja čo? Zo špajze som si vybrala kari kuraciu vifonku, všetok jej obsah som si nasypala do hlbokej misky a dala som postaviť vodu do kanvice. Zatiaľ som sa bola vycikať a umyť ruky. Voda dovrela, zaliala som polievku a čo najrýchlejšie som sa ju pokúšala zjesť. No áno, bola horúca. To má na svedomí môj popálený jazyk. Rýchlo som vložila tanier s lyžičkou do umývačky a bežala som rovno do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a vydrhla zuby. Vošla som do vane a znova som si pre istotu preholila nohy a všetky ostatné chlpaté záležitosti. Umyla som sa broskyňovým telovým mydlom. Keď som vyšla z vane, zabalila som sa do osušky s motívom Mickey Mousa. Učesala som sa a opäť som si čistila zuby. Keď som nervózna, stále si čistím zuby. A biele nie sú ani za svet. Hihi. Dôkladne som sa poutierala. Z komody som vytiahla ružové nohavičky s nápisom NOT TODAY, čiernu podprsenku. V spodnom prádle som precupkala do môjho šatníka. Päť minút som chodila po miestnosti a nevedela som, čo na seba. Dala som si nakoniec čierne voľné šortky a ružové tielko. Vážne nie som zástanca ružovej, ale práve v tejto farbe mám krásne kúsky oblečenia. Spomenula som si, že som zabudla dať chladiť kofolu a minerálku. Tak som po dvoch fľašiach strčila do mrazáku. O chvíľku mi zvonila Nikki. Keď som ju zbadala, ďakovala som Bohu, že je Nikki práve teraz so mnou. Doniesla koláče od jej maminy, narobené chlebíčky, toastový chlieb a nutellu. Spolu sme porobili toasty s nutellou. Polovicu nutelly sme pri tom vyžrali. Všetko sme pekne naaranžovali na stôl. Cítili sme sa ako v tej relácii Bez servítky. Hrali sme sa, že nás sníma kamera a každý náš krok sme do detailov opisovali. Psina. Chalani to mali presne vypočítané. Ako náhle som si umyla ruky, zazvonil zvonček.
S radosťou som vybehla otvoriť. Pred dverami som zastavila, zaváhala som a uštipla sa do ruky, či zase nesnívam. Otvorila som dvere a hneď som ich prepadla otázkou, či si nezabudli plavky. "Pôjdeme len v boxerkách." - zasmial sa Marek a Maťo ho musel doplniť: "Nie nie. Ešte by sa mi namočili moje rúžovúčke boxerôčky". Vybuchli sme do rehotu. A Nikki to zabila. "A že nie si pupuš". Ja som už plakala od smiechu. Marek sa ani nadýchnuť nemohol. Trochu sme sa skľudnili, a tak som ich teda pozvala dnu. Nutellové toastíky vyvoniavali na celý dom a Mareček k ním bežal ako o život. To bolo také zlaté. Tak najskôr som chalanov povodila po dome, nech si všetko popozerajú. "Cíťte sa tu ako doma. Úplne v pohode si môžeš vyzuť ponožky a hodiť ich do stredu obývačky." Zavolala som Maťa s Marekom do hudobnej miestnosti. Rozsvietili sa im oči. "Ty máš koľko Gibsoniek, prosím ťa?" - čudoval sa Maťo, kým Marek už drtil na piane. "No myslím, že osem. Pokiaľ viem dobre rátať." "Ty máš môj sen. Gibson J200? Veď to je Roxy!" Úplne ako malé dieťa v obrovskom hračkárstve. Nikki prišla za nami, prerušila Mareka a sebaisto oznámila: "Teraz ja!" Vzala si zo stojanu jediné husle, čo mám. Veľmi cenné. Zapojila zosilňovač a rozozvučala celý dom. Nikki je najlepšia huslistka, akú poznám. Ona nehrá ľudovky, nič folklórne ani klasiku. Hráva modernú hudbu. Adele, Rihannu, Lady Gagu, piesne od najznámejších svetových umelcov. Hrala Poker Face od Gagy. Vážne to rozbalila. Marek sa k nej pridal na klavíri. Lahodné počúvanie. Bola som na Nikkiných koncertoch veľakrát, ale takto som ju hrať ešte nepočula. Samozrejme, asi chcela spraviť dojem na chlapcov, okúzliť ich. Nikki trénuje doma na husliach už jedenásty rok. Pred dvomi rokmi zistila, že so zosilňovačom to má väčšie grády a oveľa lepší zvuk. Jej rodičia ju vo všetkom podporujú, ale s tým zosilňovačom veľmi nesúhlasia. Vraj o chvíľu ohluchne. Ale Nikki je tvrdohlavá. V tomto rodičom odmieta vyhovieť. Maťo si už začal pospevovať a ja s ním. Ale tak, aby ma nepočul. Nemusí vedieť, že ešte aj spievam. To by som ho už do toho bazénu nedostala. Nikki dohrala a ja som im zavelila, nech sa idú prezliecť do plaviek. Ideme sa kúpať. Juchuu. Chalanov som poslala do kúpeľne, Nikki plavky už mala a ja som sa prezliekla do fialových bikín v izbe. Maťo mal bielo-modré pásikové bermudy a Marek ich mal čisto červené. Vyzeral jak z pionierskeho tábora. Vo vonkajšom bazéne bola ešte studená voda, tak sme šli k vnútornému. Nikki skočila do bazéna šípku. Ja som išla zatiaľ nachystať osušky, položila som ich na lehátka a jedno z nich som si obsadila. Len tak som tam sedela a čakala, kým prídu hviezdy. Objavili sa v dverách a len mi skoro vypadli oči. Heh. Ale sviňuchy krpaté, namierili si to rovno ku mne. Maťo ma chytil za ruky a Marek za nohy. Ešteže som sa preholila. Hihi. Proste som sa nemohla brániť. Vlastne som ani nechcela. Šľahli ma do vody ako nejaké vrece zemiakov. Nikki sa tam hrala na synchronizovanú plavkyňu. Marek skočil do vody bombu a Maťo brucháča. Tak silno to plesklo. Nechutne to muselo bolieť. Veď si to šiel zopakovať so slovami: "To mala byť šípka, ešte raz." A zase pleeesk. Vyliezol z vody a brucho mal celé červené. Ale bol tak neuveriteľne sexy. Nechápala som, kam dáva všetku tú nutellu a iné sladkosti od fanúšičiek. No ako vyliezal z vody, vyzeral ako Channing Tatum. Ale iba v mojich očiach. Bola som vo vode, ale musela som sa trochu vydvihnúť, aby som naňho lepšie videla. Stála som palcom na mini schodíku. Samozrejme, Maťo prešiel okolo mňa a ja som sa šmykla naspäť do vody. Udrela som si bradu a kusla si do jazyka. Bože, tá bolesť. Maťo sa zachichotal, ale okamžite skočil za mnou do vody a šiel mi naprávať sánku. Keď sa ma dotkol, cítila som taký elektrický náboj. Ešte keď som videla, že predo mnou je polonahý Harich, prichádzali na mňa mdloby. Ale bolo to úžasné. Marek sa zrazu vynoril pri nás a zahlásil: "Idete dohrať tú fľašu?" A znova odplával. Maťo sa na mňa pozrel, akože či Marekovi nešibe. "Alex, už som ti vravel, že sa mi veľmi páčiš?" - spýtal sa ma sladkým úsmevom. Úplne ma omámil. " Á-áno, ale môžeš mi to hovoriť, koľko chceš. Mne sa to páči." "Chcel by som ti napísať pesničku, lebo si úžasná. Nemožné, že som ťa len včera spoznal. Mám pocit, akoby sme sa poznali roky." - dojal ma. Cítila som slzu v pravom oku. Maťo ma k sebe pritisol. Objímali sme sa dosť dlho. Bolo to krásne. Potom sa trošičku odtiahol, ale len tak, aby mi videl do tváre. Bola som ako nadrogovaná. Ani som si nestačila uvedomiť, že som v jeho náručí, už som mala zatvorené oči a jeho pery sa prisali na moje. Moja prvá pusa. Nikdy nezabudnem. Znova sa odtiahol, aby videl, ako zareagujem. Usmievala som sa, no bola som tak trochu mimo. Ale to len kvôli nemu. Tentokrát sme sa pobozkali naraz. Vášnivejšie. Hrala som sa s jeho jazykom a on s mojím. Najkrajšia chvíľa môjho života. Marek sa nám smial, že sme tú hru zobrali akosi vážnejšie, ako sme mali v pláne. Celý deň sme sa pusinkovali. Už aj mimo bazéna. Robili sme kadejaké voloviny. Zase sme sa hrali pár hodín s gitarami. Potom Nikki chcela ukázať chlapcom záznam z našej stužkovej. Zapla DVD, ja som šla do kuchyne a nasypala som do misky paprikové čipsy. Chvíľu sme sa pozerali na slávnostný príhovor a Maťko mi šepol do ucha, aby sme šli znova do bazéna. Nikki a Mareka sme nechali v obývačke ležať na gauči a my sme sa "potajomky" vytratili k vode. Sadla som si na lehátko a Maťo ma začal šialene bozkávať. Páčilo sa mi to. Komu nie? Ľahol si na mňa a začala sa zábava.

Príbeh na eMtú - 2. časť

29. února 2012 v 16:31 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Po minúte som sa vysmiata vrátila aj s tromi medmi. Veď sa možno ešte zídu.
"Čo zdržuješ? Ja ti to otvorím a natriem na pery." - ozval sa hlavný aktér Maťo, ktorému za túto skúsenosť budem "ďakovať" celý život. Pomaly stiahol plastový obal a napatlal si polovicu medu na prst. Prst sa závratnou rýchlosťou približoval k mojim perám. Ó Bože. Už je pri nich. Čo mám robiť? Mám sa začať smiať? Kusnúť ho? Snažila som sa na to, čo sa práve deje, nemyslieť. Nehýbala som sa. Ó áno, jeho prst sa zľahka dotkol mojich pier. Prechádzal ním po oboch linkách. Taký pocit som ešte nezažila. Skoro som sa urobila. Hihi. No musela som sa krotiť. A bolo to. Hneď ako sa Maťo dohral, prst pomaly, ale isto opúšťal moje pery. Škoda. Ale prst neskončil v servítke, ako som predpokladala, ale v jeho ústach. Škeril sa na všetky strany a ukazoval na Mareka. Z huby mi stekal med, tak som podišla k Marekovi, nech to mám čím skôr za sebou. Och, prečo nemôžem dať takú lepkavú pusu Harichovi? Prečo Marekovi? Nachvíľu som zaváhala. Odvahu, Alex. Povedala som si. Zavrela som oči a prilepila sa na Mareka. Marek mal z toho celého evidentne zážitok. Po dlhých piatich sekundách som sa horko ťažko odlepila. Marekovi sa zrejme nachvíľu zastavilo dýchanie a mne rozum. Prešla som za Maťa a tam som ho zozadu napadla. Vlepila som mu pusu na líco. Musela som si niekam ten zvyšok medu utrieť. Obtierala som si pery o jeho krásnu pokožku. Prechádzala som perami od jeho pravého líca až k brade. Potom sa ku mne otočil a ja som pokračovala od brady k ľavému lícu. Odtiahla som sa, zmyselne som si oblízala pery a išla som si sadnúť. Nikki sa dobre, že nepočúrala od smiechu. Marek mal ešte stále nechápačky, ale po mojej akcii s Maťom sa už tiež rehnil. Maťo sa na mňa pozrel: "Toto si ešte zlížeš, mladá dáma." - ukazoval na svoju tváričku a potom sa utrel do servítky navlhčenej vo vode. "Točím!" - zmenila som pohotovo tému. Rozkrútila som fľašou, dúfajúc, že ukáže na Maťa. Mala som obrovskú chuť mu to vrátiť. Fľaša sa zastavila a ukázala na Marečka. Tak som mu dala otázku a čakala som pravdivú odpoveď. "Tak Marek, na akom najzaujímavejšom mieste si si robil dobre?" - vôbec som sa nesmiala, myslela som to úplne vážne. No Maťo s Nikki už boli na kolenách. Marek si zrejme povedal, že je to hra, tak vyjde s pravdou von. "No jedného krásneho dňa som šiel tuto s kolegom k nám do Stop shopu. Išli sme si kupovať mikiny. Ja som si skúšal zhodou okolností tieto rifle, ktoré mám na sebe. Bola tam jedna fajná predavačka. Fakt, že by mohla robiť pornoherečku. Tak som šiel teda omámený do kabínky a tam sa to stalo. Stačí?" - asi sa cítil trápne. Ja som sa tiež neudržala a skončila som s kŕčami. "No fuuuj, ja už s tebou nejdem na nákupy, Mayoo." - zavtipkoval upišťaným hlasom Harich. Marek zobral fľašu a zakrútil ňou. Fľaša je neomylná. Padla na Maťa. Marek veľmi originálny nebol. Nakázal Maťovi, aby mi dal francuzáka. V duchu som skákala päť metrov do výšky od radosti, ale tvárila som sa, že no keď to musí byť, tak sa obetujem. Myslela som si, že moja prvá pusa bude úplne inde a za iných okolností. Že by to aj mohlo byť s Maťom, ale niekde pri západe slnka. Proste romantika. A nie pri zadrbanom stole od medu a poloprázdnych pohároch. Áno, kľudne ma vysmejte. Ešte som sa s nikým neolizovala. Pusa na ústa, akú som dala Marekovi, je niečo celkom iné. Viete, ja sa nemám kam ponáhlať. Snažím sa užívať si život a hlavne slobodu. Navyše naozaj čakám na toho pravého. Možno ten pravý sedí predomnou, možno vedľa neho a možno je to niekto úplne iný. Možno je z USA, možno z Česka. To mi bolo ale v tomto prípade absolútne jedno, keďže som videla, ako sa Maťova tvárička pomaly približuje k tej mojej. Oblízala som si pery, aby to šlo ľahšie. A keď už, nech z toho máme pôžitok. Už chýbal vážne malý kúsoček, bol vzdialený od mojich úst asi desať centimetrov. Ani som nedýchala. Zavrela som oči, pootvorila ústa a čakala na zázrak. Po desiatich sekundách som otvorila oči. Nič sa neudialo. Maťovi vybroval mobil. Volal mu ocino, že sa majú vrátiť. Vydýchla som si, no zároveň som zosmutnela, pretože sa dnešok skončil. Teda tá najkrajšia polovica dneška, aká kedy mohla vo všetkých polovičkách dneškov jestvovať. Maťo sa postavil a šiel dnu zaplatiť. Pozorné a veľmi milé od neho. Išli sme späť k štúdiu a tam už stál Maťov ocino. Zoznámili sme sa a ja som mala z neho úžasný pocit. "Poďte chalani, musíme ísť." - nariadil Laco chalanom. Tisli sa mi slzy do očí. Nikki sa len usmievala. S obomi sa rozlúčila. Prišiel ku mne Mayoo, objal ma a dal mi na líce pusu. Nakoniec ku mne podišiel Maťo, utrel mi slzu, ktorá sa chystala na únik z môjho oka. Silno ma stisol, akoby to bolo poslednýkrát v živote. "Bol som s tebou veľmi krátko, ale viem, že už teraz ťa mám hrozne rád. Určite sa musíme ešte stretnúť. Napríklad pozajtra. Máme superstárovský koncert pri Dunaji na Tyršovom či akomto nábreží. Prídeš?" - sladko sa na mňa usmial. Ja som sa neudržala a rozplakala som sa. Proste ma dojal. "Jasné, že prídem. Si ma namotal a odmotať sa veľmi nechcem. Ani to nemá veľký význam. Takže sa určite vidíme." - utrela som si slzy a ešte raz som ho silno objala. Odtiahol sa a dal mi pusu. Na ústa. Len takú letmú. Bola som v siedmom nebi. "Majte sa" - zakričali na nás a už ich nebolo. Stále som sa usmievala a chytala si pery ako pomätená. Na ďalšie natáčanie sme samozrejme s mojim stavom ani nemohli ísť. Zavolala som Nikki ku mne. Hneď ako sme prišli, zapla som notebook a prihlásila som sa na facebook. Otvorila som si stránku Martin Harich. Mal tam niekoľko tisíc fans. Bez váhania som klikla na Páči sa mi to. Ako nováčik som ešte celkom nevedela ako to tam chodí. Že si haricefky vypisujú aj cez Maťovu fanpejdž. Myslela som si, že sú to všetko odkazy pre Maťa. Tak som mu napísala príspevok: Ahoj Maťko. Ďakujem za krásny dnešok. Dúfam, že takých úžasných chvíľ bude ešte veľmi veľa. :) :) Pozdrav Mareka a Lacina. :) Ešte raz ti ďakujem. O chvíľu som na tom príspevku mala trinásť lajkov a komentáre typu: Kde si s ním bola? Čo ste robili?
Zrazu mi v ľavom dolnom rohu vyskočilo okienko. Harich mi dal lajk. Preboha. Bola som taká šťastná. Ale bolo to nič v porovnaní s tým, čo som zažila. On mi to aj okomentoval. :) :) :) Hmm, pekné od neho. Ďalšie upozornenie. Mato Harix ma žiada o potvrdenie priateľstva? Tak okej, potvrdiť. A bolo to. Veľmi jednoducho som získala naňho kontakt. O pár sekúnd neskôr mi blikala správa na chate. Otvorila som ju pomaly ako v nejakom horore.
Mato: Ahoj :P
Ja: Ahooj :D
Mato: :* :* :*
Ja: ??? :D
Mato: chýbaš nám :) :*
Ja: ??? :D :D :D
Mato: a my tebe? :D :) :D :D
Ja: jasné, že mi chýbate.. :) aj Nikki chýbate.. :D teraz sa tu smeje už len na mne :D :D
Mato: Mayoo ti odkazuje, že si ťa pridá do priateľov a že mi dačo dlhuješ. :D :) :) teda vlastne ja tebe :D :D :D :*
Ja: Len to nie :D
Mato: Prečoooo?? :D :D :D :D :D :D
Ja: mhmhmmm :D Nepýtaj sa tak hlúpo. :D
Počuj, začali ma otravovať fanúšičky :D :D 54 žiadostí o priateľstvo v priebehu 12 minút. :D :D založím si asi nový profil :D :D že čo mám s tebou? :D :D
Mato: no mal by som sa im trochu povenovať :) ;) napíšem im status :D
Ja: ok, tak ja sa idem venovať tuto Nikki :D mám tu ešte nejaké krabice, musím ich vybaliť... :D :D ešte raz ti za všetko ďakujem :*
Mato: čakaj. Aj ja už pôjdem. Ale predtým mi daj prosím ťa číslo. Chcem mať na teba kontakt. :) :* :D
A tak sme si vymenili čísla. Uložila som si ho to kontaktov ako Teta Hortenzia. Keby sa náhodou niekedy dostal môj mobil do nesprávnych rúk. Mareka som si uložila ako Ujo Gejza. Hihi. Odhlásila som sa. S Nikki sme začali vybaľovať škatule. Topánky, oblečenie, knihy, zabudnutá kozmetika s najmenej dvomi stovkami lakov na nechty. Keď ich Nikki zbadala, hneď mi došlo, že sme s robotou skončili. Prišla na rad ona. Mávala mi pred očami paprčami a čakala, kým jej nalakujem nechty. Vytiahla som si kufríček s mojim náradíčkom. Ako prvé som siahla po pilníku. Ale po takom sklenenom. Je najlepší. Opílila som jej nechty dorovna, jedným smerom, aby som jej ich nepoškodila. Ďalej som jej pozatláčala nechtovú kožtičku, ktorá už začala zarastať na nechty, smerom k článku prsta. Nechty bez kožky vyzerajú krajšie a opticky sú dlhšie. Veľmi jemne som jej nechty obrúsila pilníkom, aby som ich vyhladila. Na tento účel je najvhodnejší plastový pilník. Pilníkom s gumeným koncom som nechty vyleštila. Natrela som jej kožtičky. Tie pri nechtoch. Sú často tvrdšie, než by mali byť. Niektorí ju strihajú, ale je to obrovský omyl. Radšej ju treba natrieť nejakým výrobkom, ktorý volajú "vanilkový hojivý zázrak" alebo "zázračný kelímok" a je vhodný na všetko. Popukané pery, rýchlejšie vytváranie chrást a podobne. Zo škatule som povyberala všetky laky. Vzala som si podkladový a všetky nechty som jej ním natrela. Nikki si vybrala, že chce výrazne červené nechty. Tak som jej želanie splnila. A napokon som ich ešte prelakovala fixovacím lakom. Nikki si vložila prsty pod sušičku. Potom si na skúšku priložila necht na peru. Nelepil sa, takže naša manikúra sa skončila. Boli sme celkom hladné, variť sa mi príliš nechcelo, tak som to vyriešila telefonátom do pizzérie. Objednala som dve pizze. Jednu hawai a druhú šunka, syr, kukurica. Hawai samozrejme pre mňa. Ale vždy to dopadne tak, že si ich rozdelíme. Nikki si prezerala nechty, zatiaľ čo stihol prísť Karol s pizzou. Otvorila som vchodové dvere. Nestál tam Karol. Stál tam niekto iný. Neverila som vlastným očiam. "Ahoj Richard!" - zostala som prekvapená. Fakt som nečakala, že niekto ako Richard by mohol roznášať pizzu. "Riško? Si to vážne ty?" Fakt som nechápala. Rišo. Chodila som s ním, keď sme mali asi 15 rokov. Náš rozchod som spôsobila ja. Nechcela som ho pobozkať. Ako náhle som súhlasila s tým, že budeme frajeri, hneď mi chcel pichnúť jazyk do krku. Nič originálne. Tak som sa odtiahla. Myslím, že som bola vo veku, kedy som potrebovala chalana na predvádzanie sa pred dievčatami zo školy. Vraj najkrajšia baba z triedy nemá chalana? Trochu ma to mrzelo. No tak som si našla spolužiaka. Bol najkrajší, najbohatší a najgalantnejší z triedy. Hotový džentlmen. Len bol veľký jak sa povie kurevník. Preto mi aj baby závideli. Po dvoch dňoch s ním na jeho jachte, som si uvedomila, aký je strašne namyslený. Nemal byť na čo. Prachy nie sú všetko. V jeho prípade ani pekná tvárička. Myslel si, že ma naláka na jeho majetok. Lenže on nevedel v akom balíku som ja. Že by som si mohla dovoliť kupovať si jachty každý deň. Ale ja som vychovaná tak, že keď niečo chcem, tak si to kúpim. No nemíňam na zbytočnosti. Mám svoje zásady. No ale späť k Riškovi. Hneď ako sme sa vrátili z jeho prepychovej jachty, som sa s ním rozišla. Je to typ človeka, ktorý si myslí, že zjedol všetku múdrosť sveta a pritom vie o svete veľké hnedé nič. Čakala som, že po rozchode nás nebude riešiť, ale že ma totálne začal ignorovať, to som vážne nečakala. A teraz je tu. Čo preboha chce? "No ahoooj Alex. Sme sa dlho nevideli. Som ťa prišiel navštíviť. Čo nové? Kedy si sa presťahovala? Ty si si zmenila číslo?" - spustil na mňa vlnu otázok. "Vieš čo Riško? Nie si mi nič, aby si sa staral do mňa. Či ťa už to ignorovanie omrzelo? Radšej mi daj pizzu, tu máš peniaze a choď. Je tu Nikki a chcem sa jej venovať." - chcela som sa ho opatrne zbaviť. "Kto je Nikki?" "Naša spolužiačka. Ktorá ti bola nepríjemná kvôli výzoru." "Myslíš Liptákovú?" - spýtal sa ma. "Hej, presne tú. Koľko platím?" "Ehm, Karol? Koľko to má platiť?" - pozeral za smrek. Karol vyliezol spoza smreku. Keď som ho videla, okamžite som sa usmiala. Karol má veľkú charizmu. Ale dnes som spoznala človeka s charizmou ešte väčšou. Hehe. "Osem štyridsať to dnes bude." Ako vždy som mu dala zaokrúhlenú sumu. Karol mi veľmi rád nosí pizzu a neklamme si, že to nie je kvôli tringeldom. "Nikki, prosím ťa poď sem." - zavolala som ju, aby mi pomohla prevziať pizzu. Nechápala som tomu, čo tu Rišo hľadal. Keď sa Nikki objavila vo dverách, Rišovi spadla pizza na zem. Ostal ako obarený, keď ju videl. Ale veď hej, už to nebola tá Nikola so strojčekom, veľkými okuliarmi po babke, mastnými vlasmi a zrasteným obočím. Dnes to bola jedná sexy baba. Nikki. Keď sme odmaturovali, asi pred dvomi týždňami, som si ju vzala do putzu. Urobila som z nej, aj vďaka kamarátkam zo salónu, zázrak. Neuveriteľná zmena. Keď prišla domov, vlastný rodičia ju nespoznali. Odvtedy je to úplne iný človek. Najúžasnejšia osoba, akú som kedy poznala. Moje najväčšie zlatíčko. Rišo ju stále sledoval s otvorenou hubou. Karol nám pizze podal, pozdravila som ich a zabuchla dvere. Ja tu nemienim počúvať nejakého nafúkanca. Sadli sme si do kresla a pustili sa do pizze. (V daždi šuštia vkladné knižky, na toto sa čakalo. Dobrú noc nám dajú líšky, dobrú noc nám šakalom...) - zazvonil mi mobil. Teta Hortenzia. "Áno?" - so širokým úsmevom som sa ozvala. "Ahoj, svetlo mojich očí. Ako sa máš?" Hmm, pekne ma to nazval. A zaujíma sa o mňa. To sa cení. Alebo žeby iba otázka zo slušnosti? "Ja skvelo keď ťa počujem. A čo ty? Už ste v Liptovskom?" "No, rozhodli sme sa, že ostaneme u tety v Blave. Nemá to význam ísť domov, keď máme pozajtra koncert. Inak neruším? Už je pol desiatej." Celkom potešujúca informácia. Sú v BA. "Ale čo by si rušil trdlo. Máme s Nikki babinec. A čo budete robiť zajtra?" To trdlo som si nemohla odpustiť. "Ja som ti chcel práve povedať, že zajtra máme s Mayoom čas a mohli by sme dakam vyraziť. Niekam, kde nie je veľa ľudí. Mali by sme dohrať tú fľašu."

Príbeh na eMtú - 1. časť

29. února 2012 v 16:19 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
"Jeeej, super, ďakujem dopoo.." - zložila som a s úsmevom som napísala na chate mojej najlepšej kamoške Nikki. Samozrejme na Facebooku. Kde inde. Hehe.
Ja: Nikki, ahoj. Volala som tam do tej agentúry, nikto mi nedvíhal.. potom som tam volala neskôr, zdvihol mi nejaký chlap, že ešte nevie, či sú voľné miesta, že spracováva maily a že mu mám zavolať okolo jednej, volala som a nikto mi nedvíhal... tak som to skúsila zase a zase :D :D hodil do statusu potom, že je to už plné, ale že sa možno nejaké miesto uvoľní.
Nikki: Oooch, tak nech si pohne :D Ja tam sama bez teba nepôjdem. A dobre vieš, že tam bude Tina. Chcem ju vidieť konečne.
- O 23 minút
Ja: Počuj, uvoľnili sa 3 miesta :D a v tom momente som im zavolala. A vieš čo? Idemeeee :D :D
Nikki: Supeeeer, zbožňujem ťa aj jeho :D aj všetkých :P Ale vieš o tom, že je to už zajtra :D
Ja: Viem :D Musím si umyť vlasy. :D a čo si obliekaš? :D
Nikki: Asi ten fialový top, čierne legíny a čierne lodičky :)
Ja: Ok. Ja sa ešte musím prehrabať v tom mojom šatníku :D Idem off. Zajtra ráno sa stretneme na Nobelovej o 07:30 OK? :D
Nikki: Jasaaan :D Tešíííng :D :D Paaa :*
Milujem naše chatovanie s Nikki a rozhovory na skype ešte viac. No aby som nezabudla, stiahla som si zo tri fotky našej obľúbenej speváčky Tiny do USB. A mastila som do DéeMky vytlačiť asi desať fotiek. Pár z dovolenky v Španielsku, no a tie s Tinou. Keďže som dosť veľká zberateľka autogramov. Síce podpis od Tiny mám, ale na fotke je to väčšia vzácnosť. Keď som prišla do drogérie, dala som si tie fotky vytlačiť a ako vždy som sa najviac zdržala pri nechtovej kozmetike. Lebo ja som na ruky a nechty strašne veľký pedant a prvé, čo si na chalanovi všímam sú ruky, vlasy a úsmev. Hneď som si kúpila 3 laky na nechty, jeden s tenkým štetcom na zdobenie nechtov a musela som si dokúpiť aj odlakovač. Hneď ako som prišla domov, napustila som si vaňu a dala si horúci kúpeľ. Umyla som si vlasy a potom prišli na rad moje nechtíky. Navždy budem ďakovať ujovi, ktorý vymyslel sušič laku na nechty a samozrejme aj môjmu ocinovi, ktorý mi ho daroval len tak ako pozornosť podniku. Heh. Nachystala som si na zajtra oblečenie, aby som ráno zbytočne nestresovala. Aj tak vždy stresujem. Čierne legíny, nech sa s Nikki podobáme aspoň trochu, ružovo-čiernu károvanú košieľku s čiernou kravatou. Ružové balerínky s čiernou mašličkou nemohli nič pokaziť. Budík som si nastavila na 06:00, ako vravím, aby som NESTRESOVALA. Ale to je u dievčat NEMOŽNÉ. A tak som išla spať. Zaspala som veľmi rýchlo, čo bolo dosť zvláštne, keďže som bola vzrušená a plná očakávania na zajtrajšok. Počas môjho spánku by som sa mohla trochu predstaviť.
Som to ja. Mám 18 rokov. Volám sa Alexandra Zaňáková. V škole ma volajú Saša alebo Sandra. Ale moji blízky ma oslovujú Alex. Nie, nie je to kvôli Alex z Wizards of Waverly. Je to vďaka tomu, že som mala byť do poslednej chvíle chlapec. Keď mojej mame doktori povedali, že sa jej narodilo dievča, neverila im až pokým mi neroztiahla nohy. Vraj bola zo mňa veľmi šťastná. Takto sa zo mňa s ockom tešila ďalšie štyri roky. No raz jej vraj zazvonil telefón. Ešte pevná linka. Bola so mnou sama doma. Zdvihla to a nikto nevie kto jej volal a čo jej povedali. Proste sa zvalila na zem a duša ju opustila. Ja ako štvorročné decko som cítila, že sa niečo stalo, ale nemohla som nič robiť. Mám také útržky z toho. Ocino prišiel domov a skoro sa zbláznil. Ale mám našťastie silného ocina. A som rada, že sa o mňa dokázal postarať. Za to ho neskutočne ľúbim.
Vďaka tejto smutnej udalosti som zažilo v podstate krásne detstvo. Väčšinou som bola s ocinom Milanom na cestách. Plavili sme sa na lodi, ktorú ocino vlastní. Boli sme snáď všade možne po svete. Viete si predstaviť Sladký život Zacka a Codyho? Tak ja som si svoj sladký život užívala na mori. Bola som niečo ako London Tiptonová. Heh. Ale nemíňala som toľko. Pretože si každý peniaz vážim. Keď mám vyhadzovať peniaze do vzduchu, tak aspoň na dobrú vec. Častokrát sme s ocinom prispievali nemalou čiastkou deťom s rakovinou. Keď som mala štrnásť rokov, ocino ma z lode vysadil, lebo so mnou začali burcovať vlny. Vlny hormónov. Hihi. Tak som po desiatich rokoch na mori skončila u maminých rodičov. Všetko mi ju tam pripomínalo. Ale neskôr som sa naučila žiť so všetkými jej vecami a v jej izbe. Štyri roky na pevnej zemi mi len prospeli. Počas leta som chodievala za otcom na loď alebo som chodila za ocinovou sestrou Annou do Los Angeles. Tá si vzala za muža Američana Kevina. Veľmi milý človek. Majú spolu 3 deti. Dianu, Daniela a malú Dorothy. Vďaka nim sa moja angličtina posúva na terminologickú úroveň. No o chvíľu sa zobudím, tak ešte prezradím, ako si žijem teraz. Dnes je krásny 30.máj. 19.mája som mala osemnáste narodeniny. Ocino mi daroval krásnu vec. Obrovskú vilu. Neviem načo mi bude taká veľká vila, keďže tu bývam sama. Len pred pár dňami som sa prisťahovala. Ešte teraz mám nejaké veci v škatuliach. Mala by som si sem zavolať Nikki. Nech mi pomôže. Ozaj Nikki je vlastne Nikola Liptáková. Moja najúžasnejšia kamarátka. Naše mamy boli kamarátky odmalička a aj naše babky. Spolu nás kočíkovali. Boli spolužiačky od škôlky až po výšku. Ale ja a Nikki sme sa spoznali, až keď som sa presťahovala k babke. Ona nás zoznámila. S Nikki sme ako sestry. Ona je taká výbušnejšia a ja často zachraňujem ňou natrhnuté situácie. A v tom spočíva naše silné puto. Že sa navzájom dopĺňame. Bez nej by som bola ako telo bez duše.
Medzi týmto opisom výnimočných míľnikov môjho neobyčajného života sa mi prisnilo čosi o tom, že som bola so spolužiačkou Renátou na stanici a strhli sa tornáda. Ale bolo ich veľmi veľa. Našťastie sme ostali schované a ďakovali sme Bohu, že sme zmeškali autobus domov. Ale práve sa rútilo to najväčšie tornádo na nás.
Ako na zavolanie, zazvonil budík. Prvýkrát som ho nedrbla o zem.
06:00 - rýchlo som sa osprchovala, namaľovala a obliekla. Zišla som dolu a namierila som si to rovno do kuchyne. Odrezala som si dva krajce chleba, z chladničky som si vytiahla kečup a diétnu salámu. Všetko som si to napráskala na chleby a oživila som to trochou bambína. Spravila som si fajné zlepence. Nechcela som riskovať prípadné veterné problémy, tak som si radšej mlieko pred cestou nedala. Naliala som si vychladenú minerálku. Po raňajkách som si odložila potraviny na miesto a riad som vložila do umývačky. Podišla som k zrkadlu a zase som si dala lesk na pery. Vonku bolo dosť teplo a to bolo ešte len ráno. Tak som si nasadila slnečné okuliare, nahodila si ľahký čierny svetrík a prstami som si prehrabla vlasy. Zabuchla som dvere a zamkla dom. Išla som na zastávku, ktorú mám asi päťdesiat metrov od domu. Nečakala som ani tri minúty a prišiel ten správny autobus. Cestovanie v autobuse je dobré len na dve veci. Môžem v kľude popremýšľať o veciach. Alebo dohnať spánkový deficit. V tomto prípade som si vybrala prvú možnosť. Uvažovala som o tom, že by som mohla kúpiť auto. Vodičák som dostala, tak načo ho budem nosiť len na parádu. A ako som tak ďalej premýšľala, napadli ma kadejaké skvelé nápady.
Počas tridsaťštyri minútovej jazdy som si naplánovala celý jún, júl aj august. Tento rok do L.A. nepôjdem. Za prvé sa tu musím zabývať, za druhé spoznať susedov a nasťahovať Nikki aspoň na 2 mesiace ku mne. Vôbec mi nevyhovuje, že moja sestra býva skoro na druhom konci Bratislavy.
"Nasleduje zastávka železničná stanica Vinohrady" - zahlásila teta z neznáma a ja som pomaly odlepila svoj zadok zo sedačky. Stlačila som tlačítko na otváranie dvier a nedočkavo som hľadela von na zastávku, či tam už nestojí Nikki. Bola tam. Čakala ma asi dve minúty. Keď som vystúpila, zvítali sme sa, dali sme si pusinku a šli sme podľa vytlačenej mapy zo satelitného programu. Nájsť bielu starú budovu nebol žiadny problém. Nikdy by som nepovedala, že v tejto otrasnej budove sa môže diať niečo veľkolepé. Že sa tam môžu plniť sny. S Nikki sme vošli do budovy celé vytešené. Hlavne Nikki hýrila šťastím. Miluje Tinu. Tak ako ja milujem.. hm.. ani neviem koho. Hihi. Všade sme sa pozerali, obkukovali chalanov. Samozrejme, že žiadni na blízku. Jedine, ak by nás zaujímali dôchodcovia. Ty vole, akoby sme prišli na koncert Roba Kazíka. Babičky vyštafírované, bordové rúže, kabelky z miletičky za "padetát" a vlasy, akoby uviazli v rokoch šesťdesiatych. No a jasné, kopec mladých ľudí. Hlavne zamilovaných párikov. Veď čo, dôchodky sú malé a mladí potrebujú na chlast a cigy. A veľmi vhodná príležitosť vyhnúť sa skúšaniu alebo písomkám v škole.
Zrazu prišiel jeden bezvlasý tak tridsaťročný chlap a začal si overovať totožnosť všetkých prítomných komparzistov. Vydedukovala som si, že to je zrejme ten, čo so mnou volal. Milý chlapík. Sympaťák. Pre mňa ale úplne nevhodný. Prišli sme na rad. Podala som mu občiansky. Prezeral si ho nejako extrémne dlho. Čo sa mu nepozdávalo? Že na tej fotke vyzerám ako vrahyňa za mrežami? Nepoznám nikoho, kto by nevypadal na občianskom úplne nemožne. Žmurkol na mňa a usmial sa. Zobrala som si občiansky a mierila som s Nikki von. Nikki si ma doberala: "No čo, páči sa ti feši za pultíkom?" - smiala sa ako blázon.
Len som prevrátila oči a zmenila som tému na Tinu. Že by už aj mohla prísť. Nikki sa rozžiarili jej krásne hnedé očká. O Tine by vedela rozprávať hodiny a hodiny. A to, sa mi sem nechce písať. Tak to skrátim na 10 minút. Hovorila mi o tom, kde všade bola na jej koncertoch, ale nikdy nemala tú česť stretnúť sa s ňou face to face. Jej brutálne dlhý monológ aneb referát o Tine prerušil feši spoza pultíka. Prišiel totiž povyberať spomedzi nás pekné tváričky do publika. S Nikki sme vytasili hollywoodsky úsmev a čakali sme na tom nenormálne ostrom slnku, že pôjdeme medzi prvými. Dôchodcovia mali ako vždy prednosť. Veď mládež si počká. Ďalej si vyberal ľudí. Čo sme až také škraty? Stále sme tam stáli. Na nevydržanie. Tina nikde. Feši vyliezol a oznámil nám, že je to už plné. Ale vezme ešte desiatich, ktorým sa miesto nájde počas natáčania Modrého z neba. No on nás normálne že zavolal dnu. Poslal nás hore nad štúdio k šatniam, kde sa zdržiavali účinkujúci. Tak sme si sadli ku kruhovému drevenému stolíku. Nikki mala očividne blbú náladu. A ešte viac zosmutnela, keď sme počuli známy hlas Vila Rozborila.
"Nikki, prosím ťa, nie že mi tu začneš plakať. Ešte nič nie je stratené." - snažila som sa ju aspoň trochu upokojiť.
"Ale to je strašne nespravodlivé. Poďme niečo robiť, Alex, lebo zomriem od nudy". Dostala som nápad: "Tak si zahrajme lodičky." Túto hru som vybrala preto, lebo viem, že Nikki je v lodičkách profík. Nech má radosť. Už sme hrali asi štvrtú hru. Dalo sa čakať, že to bolo 3:0 pre Nikki.
"Skúšam akú to má chuť, na všetko zabudnúť..." - začula som zvláštne známy hlas. Hladil ma na duši. Padla mi sánka. Oči v moči. Chvíľu som počúvala, aby som neurobila nič unáhlene. A keď som si bola na milión percent istá, vyskočila som zo stoličky a zakričala na plné hrdlo: "Haríííííííííííííííííííííííííííííííííííích" - tentokrát mi práve Nikki zakryla svojou rukou ústa. Vystriekli mi slzy. Slzy šťastia a radosti a prekvapenia. Toto som vážne nečakala. No o chvíľu mi zase klesla nálada. Ja som tu. On je tam. Ja ho snáď nikdy neuvidím. Nie, že by som bola z neho celá pocikaná, ale proste som ho mala rada. A za každú cenu som ho musela vidieť. Rada som ho počúvala. Má neskutočný hlas. A to cítenie pre muziku. Raz som si povedala, že by som s ním chcela niekedy spievať. Ale to by som zrejme musela byť aj ja účinkujúca v tejto krásnej relácii. Maťovi sa zrejme niečo nepodarilo a pesničku musel zopakovať. Vychutnávala som si každý jeho tón, ktorý vypustil. Škoda, že som mala tento hudobný zážitok bez obrazu. Len som čumela do zošita na moje zbombardované loďky. Po pesničke prišiel feši hore za nami a oznámil nám, že sa máme vrátiť okolo druhej, že potom sa určite do štúdia dostaneme. Sklamané sme šli von. Nikki predo mnou vybehla vonku a ja za ňou. Nejaká teta na nás kričala: "Baby, nechoďte tam. Práve robí rozhovor Ha... už nič." - nedopovedala to, my sme už boli vonku. Prebehla som okolo nejakého uja s kamerou a dievčiny s mikrofónom. Ale mne hlúpej nenapadlo pozrieť sa, či tam nerobí rozhovor Tina. Nikki do mňa džugala. Nevenovala som jej pozornosť a stále som si spievala Som na tebe závislý. Vrazila mi päsťou do ramena a zahučala mi do ucha: "Otoč sa!!!" Prebrala som sa a otočila na jej príkaz. Oči v moči po druhé. Bol tam on.
Stál tam Martin Harich s veľkým plyšovým mackom a s tým najsladším úsmevom, aký som kedy videla. Mala som zimomriavky snáď úplne všade a chlpy sa mi postavili aj tam, kde ich nemám. Prvýkrát v živote som videla Martina na živo. Viete si predstaviť, že okrem mňa a Nikki tam nikto neostal? Nijaké splašené fanúšičky. Reflexne som zakričala na Maťa, nech mi neutečie.
"Maťoo!!! Počkaj, dáš mi autogram?" - nič iné ma v tom momente nenapadlo. Maťo sa otočil a s úškrnom súhlasil. Trochu som ho tam zdržovala. Nevedela som nájsť zošit. Nakoniec som ho našla. A náhodou som ho otvorila na stránke s mojimi rozstrieľanými loďkami. Maťo sa začal smiať. Myslím, že si spomenul na nejakú udalosť z jeho zaujímavej minulosti. Zamilovala som sa do jeho smiechu. Snažila som sa spraviť nejakú trápnosť, aby sa zasmial. Ale stále sa neskutočne krásne usmieval. Poprosila som ho, či by nás Nikki nemohla vyfotiť. Maťo ma ako na povel pritisol k sebe. Ja som od vzrušenia nevedela kde sa ho mám chytiť. Tak som mu šáhla pod sako. Príjemné. Hihi. To by nebola Nikki, keby sa nechcela fotiť aj ona s Maťom. Poďakovali sme sa mu, usmiali sme sa naňho a otočili sme sa na odchod.
"Počkajte baby!" - zvolal na nás. Mne sa akoby zastavilo srdce. "Musím vás objať. Ste strašne zlaté." - usmieval sa. "Tvoje objatie mi nepomôže, pokiaľ mi nezoženieš Tinu." - smiala sa Nikki. Ja som si to objatie strašne vychutnala. Vdychovala som jeho exotickú vôňu. Nikdy som ju necítila, ale vedela som, že si ju budem pamätať navždy. Mala som tak trochu pocit, že si to všimol. To, ako som ho fetovala. "Inak ja som Maťo. Teší ma." - predstavil sa a tak trochu vtipne sa poklonil. "Ja viem, som Alex." - Odvetila som zo smiechom. Nikki sa pridala: "A ja Nikki. Naozaj nevieš, kde by mohla byť Tina?" a Maťo na to: "Vôbec nemám šajnu. Dnes som ju ani nestretol. Mala tu byť?" Zazvonil mu mobil. Ani to nedvihol. Buď to bol jeho otec alebo fanúšičky. Ale podľa jeho reakcie skôr to prvé. "Alex, Nikki, máte chvíľu čas? Že by sme skočili na kofolu?" - spýtal sa. Oči v moči po tretie a dosť. Skoro som odpadla. Hihi. "Jasnééé." - vyhŕklo zo mňa. "Tak ma chvíľočku počkajte prosím, idem za ocinom a za Marekom. Hneď som tu." - obdaril nás úsmevom a už ho nebolo.
"Nikki, prosím ťa, vylep mi facku.. Nesnívam?" - neveriacky som sa jej pýtala. Takmer som nedýchala. Nikki sa mi začala hrozne smiať. Oprela som si hlavu o stenu, zavrela som si oči a premýšľala som nad tým, čo sa stalo pred pár minútami. To bol fakt sen. Zrazu som na mojom líci zacítila kohosi prsty.
Otvorila som oči a videla som, ako sa mi Maťo vyškiera do tváre a pichá do mňa prstom. "Môžeme ísť. Inak toto je Marek Masarik. Môj klavirista a najlepší kamarát." - ukázal na chalana asi o pol hlavy vyššieho od Maťa. No bol kúzelný. Nebol to môj typ, ale človek by nemohol povedať, že je škaredý. Práve naopak. Bol veľmi pekný. Trochu vlnité dlhšie hnedé vlasy. Biele tielko, modrá košeľa, čierne rifle a modré conversy. Proste štýlový. Tak sme sa zoznámili a zašli sme za roh do krčmy. Prišla k nám čašníčka a skoro jej oči vypadli na tácku. "Ty ty ty ty si Martin Ha ha harich, že?" - vykoktala zo seba , "čo vám prinesiem?" Maťo jej šarmantne odpovedal: "Áno, som to ja. Dáme si štyrikrát
veľkú kofolu, Tánička." No div sa Tánička neroztopila. "Maťo? Ty ju poznáš? Ako vieš, že sa volá Táňa?" - čudovala som sa. "Mala to na menovke, trdlo." - Maťo s Marekom sa začali smiať. A my sme sa pridali. Potom sme sa rehnili len sami na sebe. Ja som sa smiala na celej tejto smiešne situácii. Že proste sedím na kofole s Harichom. Stále som čakala, že sa prebudím, no už som si zvykala. Maťo sa prestal smiať ako prvý a zahlásil: "No kde máte tie lodičky? Ideme hrať, či ako?" Ja na to: " Myslím, že na lodičku bude čas aj inokedy. Teraz máme s Nikki to šťastie sedieť tu s celebritami bez žiadnych zbytočných svedkov. Poďme sa spoznávať." Maťo si to vzal isto po svojom: "A ako sa chcete spoznávať?" A zase sa smial. "No to by si chcel vedieť. Haha." - smiala sa Nikki. "Ja idem na hajzel." - povedal Marek a už sme sa smial všetci. Hneď ako Marek odišiel, prišla Tánička každému položila pred nos veľký pohár chladenej kofoly. Priniesla aj misku arašidov ako milú pozornosť. Počkali sme si pekne na Marečka a ako dobrú formu poznávania Maťo vymyslel hru. Fľašu. Martin celý akčný išiel za Táničkou, či by mu nepožičala prázdnu plastovú fľašku. Prišiel ku stolu zo slovami: "Aha, čo máám!" - rehnil sa o stošesť.
Dohodli sme sa, že vyzliekať sa nebudeme. Boli sme predsa len na verejnosti a okrem toho, sme sa najprv chceli spoznať na povrchu. Budeme si dávať otázky alebo nejaké úlohy odvahy. Čiže pravda, skutok. Maťo bol velice aktívny, tak sme mu nakázali, aby začal točiť fľašou od akéhosi ľadového čaju. No jasné, mohla som vedieť, že sa to zastaví na mne. Maťovi zasvietili oči, šibalsky dvíhal obočím a ja som mala pocit, že ho tam zhltnem. Brúsil si na mňa zuby. Vedela som, že mi dá niečo, s čím nebudem veľmi súhlasiť.
"No tak, Alex, dávam ti skutok. Musíš si vypýtať od Táničky med, natrieť si ním pery a dať Mayoovi pusu. Neboj sa ty ničoho, Marek má med rád. A sladké pusy tiež."
No keď som to počula vystriedala som všetky farby, postavila som sa a odišla som.

Hľadám čitateľov môjho Príbehu na eMtú.

29. února 2012 v 15:26 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Ahojte. Tak ako ste si mohli všimnúť, začala som písať príbeh. Chcem, aby to malo rozsah približne 100-150 strán. Uvidím ako mi to pôjde. Príbeh je o jednom dievčati, ktoré si môže dovoliť naozaj čokoľvek. No ona žije len pre priateľov a zábavu s nimi. Je to o vzťahoch medzi kamarátmi, v rodine. Je to hlavne o láske. Príbeh je vymyslený. No do postavy som vložila veľa zo seba. Moje pocity, úvahy, nálady. V príbehu vystupujú chalani z kapely Musitany Hope, čiže hlavná postava je Martin Harich. Snažím sa zachytiť atmosféru pred koncertami, počas nich a aj po nich. Moji kamaráti to čítajú radi a za každou časťou sa tešia na ďalšiu. A preto by som chcela poznať názory ľudí, ktorí ma nepoznajú. Je to úžasný pocit, keď viem, že to čo robím, má nejaký osoh. Že z toho ľudia majú nejaký zážitok. Tak ak radi čítate, rubrika Príbeh na eMtú je pre vás. A nebojte sa komentovať, kľudne beriem aj kritiku. Neukusném z vás :D :D :D A ak sa vám to páči, kľudne môžte odporučiť svojim priateľom môj blog. :) Ďakujeeem :)
Vaša SiS ;)

Rozhovor s Miškom Bartánusom :)

28. února 2012 v 16:12 | SiS |  Michal Bartánus
Ahoooj :) Prinášam vám ďalší rozhovor, no tentokrát s Miškom Bartánusom, našim výborným bubeníkom.
Nech sa páči :)

SiS: Ako sa máš?
M.B: Mám sa celkom fajn, len sa mi to začína kopiť v škole a za chvíľu píšem maturitné písomky, takže mám trochu predmaturitné stresy.

SiS: Ako a kedy si začal s hudbou? Koľko už hráš na bicie?
M.B: S hudbou som začal vtedy, keď som nastúpil na ZUŠ-ku na klavír, na ktorý som chodil 8 rokov. Medzitým som dokonca chodil aj 2 roky na spev. http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif Na bicie som začal, keď som mal okolo 14 - 15.

SiS: Hráš aj na iné nástroje?
M.B: Ako som spomínal, mám za sebou klavír a trošku spev.

SiS: Momentálne hráš v Musitany Hope. Ako sa tam cítiš? Aký máš s chalanmi vzťah?
M.B: V Musitany Hope sa cítim fajn. S chalanmi máme dobrý vzťah, kamarátsky, čo je prvý dôležitý predpoklad úspešnej spolupráce.

SiS: Pôsobíš aj v iných kapelách?
M.B: Predtým som pôsobil aj v iných zoskupeniach, ale momentálne popri Musitany Hope hrám, iba ak ma niekto potrebuje a zavolá.

SiS: Aké máš obľúbené kapely? Čo počúvaš?
M.B: Nemám nič, čo by som nejak zvlášť preferoval. Ja totižto počúvam všetko, na čo mám proste náladu. Klasiku, jazz, občas nejaký kvalitný popík, funky, po novom som sa dosť namotal na americký pravý černošský hip-hop zo starej školy ( nie to, čo beží teraz ).

SiS: Ktorá pesnička sa ti najviac páči z CD Príbeh snov?
M.B: Asi hneď prvá, Od začiatku po koniec.

SiS: Aké bolo natáčanie klipu?
M.B: Natáčanie bolo super, zas mám o novú skúsenosť naviac. A okrem toho to bol krásne prežitý víkend na zámku Ořechov.

SiS: Čo také zábavné si spravil v poslednom čase? :D
M.B: Ja robím stále nejaké blbosti a srandičky, takže ma nenapadá nič konkrétne momentálne. http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif

SiS: Zažil si na koncertoch aj niečo nepríjemné?
M.B: S fanúšikmi nie, skôr je niekedy problém s organizáciou alebo ozvučovacou technikou, hlavne na veľkých festoch. A občas sa samozrejme pomýlim, ale snažím sa to skryť.

SiS: Chce by si niečo odkázať svojim fanúšikom?
M.B: Hlavne chodievajte na koncerty a podporujte nás. http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif



Valentínsky rozhovor s Marekom Masarikom :)

28. února 2012 v 13:28 | SiS |  Marek Masarik
Tak, prinášam vám dlho očakávaný rozhovor s Marekom Masarikom, najúžasejším klaviristom pod slnkom :) pod slovenským určite :) Trochu neskôr, ale predsa a určite vás o to viac poteší :) :P
Marek, si úžasný :) Kiež by bolo takých chalanov ako ty na svete viac :) Ďakujem ešte raz za rozhovor :) Dúfam, že aj niekedy nabudúce :P

SiS: Čo pre teba znamená Valentín?
M.M: Valentín? Tak v prvom rade je to pre mňa deň, keď všade naokolo vidím samé páriky, pusinky, objímania atď. Ale je to určite veľmi pekná príležitosť alebo v podstate deň, keď môže jeden človek druhému vyjadriť, ako ho naozaj miluje. To je myslím, že pre mňa celá podstata Valentínu, ale neberiem ho moc vážne pretože, keď človek niekoho miluje naozaj, tak mu to môže vyjadriť ktorýkoľvek iný deň. To je moje filozofické opodstatnenie veci :D :Dhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif

SiS: Si romantik? Ak hej, ako sa to na tebe prejavuje?
M.M: No neviem, či by som to mal hodnotiť práve ja, podľa mňa by to mal povedať o mne niekto iný :Phttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifale myslím, že občas aj ánohttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:P a keď sa to prejavuje, tak sa to prejavuje väčšinou veľkou prítulnosťou a dotieravosťou, skrátka z ničoho nič som veľmi milý :D

SiS: Si do niekoho zamilovaný? Nemusíš prezradiť..
M.M: Položme si otázku, kto dnes nie je do niekoho zamilovaný? Samozrejme, niekedy to musí byť aj obojstranné:Dhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifale áno som :))

SiS: Tvoja prvá pusa. Kedy, kde a pri akej príležitosti :)
M.M: Fúha, veľmi momentálne pátram v pamäti, ale tak mohol som mať 14-15? A bolo to veľmi milé, lebo v podstate z mojej strany som sa moc nemusel snažiť, skôr tá snaha sálala z tej druhej strany. A myslím, že to bolo asi pri príležitosti môjho prvého vážneho rande. (Nazvime to tak:Phttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif) Ale veľmi rád a s láskou na to spomínam:)http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifA ešte taký dodatok, myslím, že vždy ak sa jedná o niečo nové, tak človek prežíva veľmi divný pocit, chce to síce zažiť, ale najradšej by zutekal. To sa stalo aj v mojom prípade, ale ja som bojoval a vyhral somhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:D

SiS: Aký typ dievčat sa ti najviac páči?
M.M: Aký typ? Dievča by malo byť úplný opak mňa, čiže úplný protiklad (protiklady sa priťahujú)http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:) ale samozrejme nie vždy to platí. Niekedy to je presne naopak, že si veľmi dobre rozumiem s človekom, úplne rovnakým, ako som ja. A pokiaľ ide o nejaké vonkajšie posúdenia dievčaťa, tak určite ju neposudzujem podľa jej výzoru, ale podľa toho aká je, akú má povahu, charakter a často krát sa nechám uniesť prvým dojmom, ktorý vo mne poväčšine zanechá veľmi dobrý. Samozrejme, nie vždyhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:D

SiS: Čo ťa na babe najviac priťahuje?
M.M: Zadok, vlasy a tvárhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:D ale nie, teraz normálne:Phttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif...veľmi ma dokáže na babách osloviť to, že ak sa teda už s niekým zoznámim, tak sa s tou danou osobou musím vedieť dobre porozprávať...nesmie to byť nútené ale úplne spontánnehttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:) a keď sa s ňou dokážem rozprávať fakt aj o fúriku tak to je úplne super, a získava si u mňa kopec sympatií:) http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifČiže čo ma na nich priťahuje je asi taká zdravá zhovorčivosť, ale nie ukecanosťhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:)

SiS: Dostal si tento rok nejakú "Valentínku"??
M.M: myslím že áno, zopár sa ich našlo a veľmi krásne im za ne ďakujem, veľmi ma potešili:)http://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifVšak tie dané osoby vedia, o koho sa jednáhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:P

SiS: Dokázal by si chodiť s nejakou tvojou fanúšičkou?
M.M: Toto je dosť ťažká a myslím, že aj zákerná otázka:Dhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gifMám pocit, že to je dosť individuálne. Baby nerozdeľujem podľa toho, že tieto, čo vpredu ziapu, tak sú to nejaké uškriekané fanynky a tie vzadu, čo neskáču, sú normálne. Ziapanie, skákanie a pišťanie na koncertoch beriem ako druh vyjadrenia záujmu k osobe, ktorá sa im fakt veľmi páči. V súkromnom živote sú to možno úplne normálni, bežní a inteligentní ľudia, ktorí sa správajú, ako každý iný človek. Čiže stručná odpoveď je ASI áno, ale podotýkam je to individuálne.

SiS: Ktorá baba sa ti najviac páči zo svetového šoubiznisu??
M.M: Tak bol som určitú dobu veľmi zamilovaný do Emmy Watson, ktorá stvárnila Hermionu v Harry Potterovi. Neviem vôbec čím, ale strašne ma zaujala a hlavne sa mi páčila ako baba. Ale myslím , že v dnešnej dobe a v dnešnom svetovom šoubiznise by sa našlo ďalších x kúskov, spomedzi ktorých by sa dalo vybraťhttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:D

SiS: Akú najväčšiu bláznivosť by si bol ochotný pre tvoju lásku spraviť??
M.M: Tak vzhľadom na to, že času je málo, život je rýchly a uponáhľaný si myslím, že som ešte žiadnu vážnejšiu volovinu nespravil, ale myslím, že by som bol schopný všetkéhohttp://static.ak.fbcdn.net/images/blank.gif:P bola by to pre mňa určitá výzva, ktorú by som chcel splniť za účelom dokázania mojej lásky k danej osobe:P


Vyhlasujem súťaž o podpiskartu Martina Haricha

28. února 2012 v 12:25 | SiS |  SIS píše... zážitky, reporty, recenzie atď =)
Súťaž je veľmi jednoduchá. Ak chcete podpiskartu Martina Haricha s jeho originálnym podisom, stačí do komentu napísať svoje meno a váš kontakt. E-mail, facebook, alebo blog. Máte čas do 3.3.2012 :) 4.3. potom niekoho vyžrebujem a následne vám dám vedieť, kto vyhral :)


Martin Harich si užíval ako hviezda, v bazéne spolu s fanúšičkami

23. února 2012 v 15:36 | SiS |  Press
Ex-superstarista Martin Harich sa na stagnujúcu kariéru sťažovať nemôže, na konte má už tretí videoklip.
Martin Harich
Martin Harich nakrúcal nový klip na zámku na južnej Morave.

Finalista druhej Česko Slovenskej Superstar a idol tínedžeriek Martin Harich si svoj splnený spevácky sen naplno užíva. Iba v novembri mu Zuzana Smatanová pokrstila debutový album Príbeh snov a už je na svete jeho tretí videoklip. Martin sa pustil do skladby Príbeh snov.
Nielen 16-ročný spevák, ale celá jeho kapela Musitany Hope zamierila na zámok Ořechov na južnej Morave, kde si chlapci vychutnali luxus ako pravé muzikantské hviezdy. Keďže klip sa nesie práve v duchu splneného sna, Martin si užije koncert v exkluzívnych priestoroch zámku, jazdu na Rolls-Royce s talianskym šoférom aj bujarú zábavu v bazéne s fanúšičkami.
V klipe dostali šancu zahrať si jeho reálne obdivovateľky, o ktorých sa pred časom vyjadril. "Mám takú desiatku dievčat, ktoré si nenechajú ujsť ani jeden náš koncert, či je piatok alebo sviatok, či sme naSlovensku alebo v Čechách. Som rád, že ich mám."
Režisérom klipu je Jozef Koháry, ktorý sa podpísal aj pod Martinov prvý videoklip Nezvestná.

Martin Harich v novom klipe sníva o kráľovskom luxuse

23. února 2012 v 12:31 | SiS |  Press
Martin Harichpred 2 hodinami | redakcia
Finalista druhej Česko Slovenskej SuperStar Martin Harich cez víkend nakrúcal so svojou kapelou Musitany Hope tretí videoklip, tentoraz k aktuálnemu singlu Príbeh snov z rovnomenného debutového albumu. Videoklip vznikol na južnej Morave na zámku Ořechov pri Uherskom Hradišti a na nakrúcaní sa zúčastnilo približne sto vybraných fanúšikov.

Dej videoklipu je založený na sne, v ktorom si mladý spevák s kapelou užíva hranie v luxusných priestoroch zámku, s talianskym šoférom sa vezie v aute Rolls-Royce a nechýba ani zábava v bazéne. Sen sa však skončí a Harich odchádza z koncertu na zámku ako normálny chlapec na malom aute spolu s ostatnými kolegami z kapely, pričom ho fanúšikovia búrlivo vyprevádzajú. Režisérom klipu je Jozef Koháry, ktorý režíroval aj spevákov prvý videoklip Nezvestná.


Martin Harich - Nezvestná

Informácie agentúre SITA poskytol Rado Mešša z vydavateľstva Universal Music.

Zdroj: SITA


Natáčanie klipu - video :)

20. února 2012 v 9:45 | SiS |  Videá
Tak tu máme ukážku z toho, ako sa natáčal klip :) Príbeh snov :) Nech sa ľúbi :D Úprimne závidím tým babám :D


Mejking d videoklip Príbeh snov :) - fotky

20. února 2012 v 9:41 | SiS |  Fotky
Takže celý tento víkend sa niesol v znamení zábavy :) Natáčal sa totiž 3. videoklip k pesničke Príbeh snov :) Podľa fotiek to vyzerá byť fakt neskutočný nářez :) Veľmi sa na to teším :) Tu je pár fotečiek:

fuuha :) I'm sexy and I know it :D

I'm sexy and you know it :D

Lacko v akcii :D Maťo jak panáčik zo svadobnej torty :D

Miško trieska všade, kde sa dá :D

Úžasný pohľad :D


Marek a Kevin :D Maykoo, máš konkurenciu :D

Ešte červený koberček chýba :D A šak strhni si tie gate a prejdi sa po nich :D

Martinko, čo si to schovávaš?? :D


Veľmi vydarená fotka :P Mohol by to byť aj plagát :)



Tak určite to nie je všetko :) Maťo sľúbil, že dnes pridá ešte nejaké fotky :)
Ale môžte sa tešiť na klip, chalani z kapely budú hore bez :D :D Bude sa skákať do bazéna a ďalšie srandy :D :D Bude to husté :)

Maco Richtarčík a jeho koncerty

17. února 2012 v 12:17 | SiS |  Matej Richtarčík
Ak by ste náhodou, mali potrebu vidieť exbubeníka Maťka Richtarčíka (nášho Macka) bude mať následujúce koncerty s jeho rôznymi kapelami:


?17.2.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Kesta Cafe, Martin
18.2.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Hotel Impozant, Valča
23.2.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Ples Banská Bystrica
24.2.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Hotel Impozant, Valča
25.2.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Aréna Ružomberok
2.3.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Hotel Impozant, Valča
?3.3 - Oravia
?5.3.2012 - Gaboo Latin Station - Ružomberok
16.3.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Hotel Implzant, Valča
17.3.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Vinoteka Somelier
30.3.2012 - Oravia, Randal Club Bratislava
31.3.2012 - Noriss a Kapela - Club Fest 69
2.4.2012 - Hogo Fogo Jazz Quartet, Radio X, Žilina
18.5.2012 - Oravia, Randall, BA

a tu máte na ukážku zábery z koncertu s Hogo Fogo Jazz Quartet :)
mimochodom hral tam aj náš Ilkáč :) :D ale iba "hosťoval" :D

Uherskohradišťsko: Martin Harich natočí na zámku v Ořechově klip

17. února 2012 v 12:07 | SiS |  Press
Ořechovský zámek si pro natáčení svého nového videoklipu k písni "Príbeh snov" vybral slovenský zpěvák a kytarista, šestnáctiletý Martin Harich. Záběry pro snímek se budou natáčet o tomto víkendu.
"Martina Haricha jsem v minulosti viděl na několika koncertech a jeho optimistický a nadšený projev se mi velmi líbí. Proto jsem ho několikrát pozval na můj zámek, kde nejen strávil krátkou dovolenou, ale odehrál i pár úspěšných koncertů," připomněl majitel zámku v Ořechově Alessandro Alagia.
Slováckému deníku se podařilo zjistit i scénář připravovaného klipu zpěváka, jehož proslavila účast v soutěži Česko Slovenská SuperStar. Bude pojednávat o přípravě koncertu mladého interpreta, od jeho příjezdu na místo vystoupení, záběry ze šatny až po triumfální nástup na scénu.
Natáčení se bude účastnit i zhruba stovka fanoušků a fanynek. "Prostor ale bude uzavřen, dovnitř budou moci jen pozvaní fanoušci," upřesnil Alessandro Alagia. (kO)

Nový klip

17. února 2012 v 12:02 | SiS |  Čo máme nové?
Takže Martinko sa rozhodol natočiť nám nový klip na pesničku Príbeh snov. Bude to podľa mńa skvelé :) Má to byť presne podľa mojich predstáv, to čo som radila.. tak som fakt zvedavá na výsledok. Natáčať sa bude na najkrajšom mieste na Zemi, na zámku Ořechov :) už tento víkend. Aj keď sa bohužiaľ nezúčastním, teším sa s komparzom :D :D som duchom prítomná :D

Valentínsky rozhovor s Vikielom Mydlom :)

16. února 2012 v 21:54 | SIS |  Viktor Mydlo
Tak rozhodla som sa to tu trošku oživiť :) Konečne máte možnosť dozvedieť sa niečo nové :) Spravila som rozhovor s úžasným basákom z Musitany Hope na tému Valentín a láska :)

SiS: Čo pre teba znamená Valentín? ♥
Viky: Nooo takže, Valentín je pre mňa dňom ako každým iným, s malinkým rozdielom, že v tom čase si ja osobne viac povážim tie naše jemné polovičky. Píšem svojim najlepším kamarátkam pekné smsky, prajem im a veriac neveriac medzi ne sa často krát zapletie aj dáka tá moja ex. Je to možno troštičku zvláštne, ale ja som veľmi rád, že moje vzťahy neupadajú ani po nejakom "rozchode" alebo ako to nazvať. Takže Valentín je deň keď sa snažím byť na pár ľudí milší. Ovšem posledného Valentína s frajerkou som strávil tým, že som mesiac plánoval to, ako ju prekvapím, uvarím jej večeru atd. No samozrejme vzhľadom na moje kuchárske schopnosti som situáciu na poslednú chvíľu riešil objednanou pizzou, nejakým fajným filmíkom a zvyšok nechám už na fantázií čitateľov :D:D

SiS: Si romantik? Ak hej, ako sa to na tebe prejavuje? ♥
Viky: Romantik?? Myslím, že som. Prejavuje sa to napr. tým, že sa snažím vymýšlať rôzne romantické aktivity s mojou polovičkou. Osobne sa snažím vyhýbať klišé typu bombonierka, pohľadnička alebo obrázoček. Viem si kľudne predstaviť aj niečo netradičné, napr. sedieť pri nejakom nápojíku vonku, s pohľadom na rozsvietené mesto. Nič viac. No kalendár hrá proti mne, pretože Valentín je v zime

SiS: Si do niekoho zamilovaný? Nemusíš prezradiť :D ♥
Viky: Myslím, že milujem. Ale v úplnom slovazmysle ako si to mnoho ľudí môže vysvetliť. Mám rád svoje kočky s ktorými behávam von. Keby som mal babu, nedovolila by mi to

SiS: Tvoja prvá pusa. Kedy, kde a pri akej príležitosti? :) ♥
Viky: Moja prvá pusa? Mal som 15 rokov (dovtedy ma žiadna nechcela pobozkať) a vôbec som nevedel ako na to. Poznáte ten pocit, keď niečo chcete ale strach vám vraví, radšej ujdi. Tak tak som sa cítil. Ale neušiel som a urobil som dobre
Obrazok - Krásna pusa

SiS: Aký typ dievčat sa ti najviac páči? ♥
Viky: Moje dievča musí byť - sympatické, ÚPRIMNÉ, rozumnejšie ako ja (nie je ťažké to dosiahnuť), a zhovorčivé Všetko ostatné sú pre mňa zbytočnosti.

SiS: Čo ťa na babe najviac priťahuje? ♥
Viky: Fúúú. Je toho veľa ale pekná je aj Odvaha robiť niečo iné ako robí väčšina. Proste mať na háku celý svet a robiť si to, čo ju baví a čo má rada

SiS: Dostal si tento rok nejakú "Valentínku"?? ♥
Viky: Ano, vo forme odpovedí na moje sms, a príspevkov na nástenku od fans Nič viac som si priať ani nemohol :))

SiS: Dokázal by si chodiť s nejakou tvojou fanúšičkou? ♥
Viky: To závisí od mnoha iných vecí. Čiže nič nemožné Ovšem mám 22 rokov, takže nejaká veková primeranosť byť musí

SiS: Ktorá baba sa ti najviac páči zo svetového šoubiznisu?? ♥
Viky: Meg Ryann ...Dúfam, že som to napísal správne /má to byť Ryan :D

SiS: Akú najväčšiu bláznivosť by si bol ochotný pre tvoju lásku spraviť?? ♥
Viky: Najväčšia bláznivosť? Zložiť jej vtipnú pesničku s mojim falošným spevom. Ale posledná bláznivosť čo som urobil pre moju polovičku (dnes už ex), že som jej pripravil darček tak, že som šiel do lesíka na Donovaloch, našiel som si drevo do krotého som asi hodinu vyrezával srdce. Výsledok bol naozaj hrozný, ale potešilo a zabavilo. Myslím, a teda dúfam, že to ešte má :))
Tak Ďakujem veľmi pekne za rozhovor :) Teraz skúsim takto napadnúť Mareka :D

Tu máte Vikyho v plnej paráde :) pre všetky zamilované :P :D