close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Príbeh na eMtú - 2. časť

29. února 2012 v 16:31 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Po minúte som sa vysmiata vrátila aj s tromi medmi. Veď sa možno ešte zídu.
"Čo zdržuješ? Ja ti to otvorím a natriem na pery." - ozval sa hlavný aktér Maťo, ktorému za túto skúsenosť budem "ďakovať" celý život. Pomaly stiahol plastový obal a napatlal si polovicu medu na prst. Prst sa závratnou rýchlosťou približoval k mojim perám. Ó Bože. Už je pri nich. Čo mám robiť? Mám sa začať smiať? Kusnúť ho? Snažila som sa na to, čo sa práve deje, nemyslieť. Nehýbala som sa. Ó áno, jeho prst sa zľahka dotkol mojich pier. Prechádzal ním po oboch linkách. Taký pocit som ešte nezažila. Skoro som sa urobila. Hihi. No musela som sa krotiť. A bolo to. Hneď ako sa Maťo dohral, prst pomaly, ale isto opúšťal moje pery. Škoda. Ale prst neskončil v servítke, ako som predpokladala, ale v jeho ústach. Škeril sa na všetky strany a ukazoval na Mareka. Z huby mi stekal med, tak som podišla k Marekovi, nech to mám čím skôr za sebou. Och, prečo nemôžem dať takú lepkavú pusu Harichovi? Prečo Marekovi? Nachvíľu som zaváhala. Odvahu, Alex. Povedala som si. Zavrela som oči a prilepila sa na Mareka. Marek mal z toho celého evidentne zážitok. Po dlhých piatich sekundách som sa horko ťažko odlepila. Marekovi sa zrejme nachvíľu zastavilo dýchanie a mne rozum. Prešla som za Maťa a tam som ho zozadu napadla. Vlepila som mu pusu na líco. Musela som si niekam ten zvyšok medu utrieť. Obtierala som si pery o jeho krásnu pokožku. Prechádzala som perami od jeho pravého líca až k brade. Potom sa ku mne otočil a ja som pokračovala od brady k ľavému lícu. Odtiahla som sa, zmyselne som si oblízala pery a išla som si sadnúť. Nikki sa dobre, že nepočúrala od smiechu. Marek mal ešte stále nechápačky, ale po mojej akcii s Maťom sa už tiež rehnil. Maťo sa na mňa pozrel: "Toto si ešte zlížeš, mladá dáma." - ukazoval na svoju tváričku a potom sa utrel do servítky navlhčenej vo vode. "Točím!" - zmenila som pohotovo tému. Rozkrútila som fľašou, dúfajúc, že ukáže na Maťa. Mala som obrovskú chuť mu to vrátiť. Fľaša sa zastavila a ukázala na Marečka. Tak som mu dala otázku a čakala som pravdivú odpoveď. "Tak Marek, na akom najzaujímavejšom mieste si si robil dobre?" - vôbec som sa nesmiala, myslela som to úplne vážne. No Maťo s Nikki už boli na kolenách. Marek si zrejme povedal, že je to hra, tak vyjde s pravdou von. "No jedného krásneho dňa som šiel tuto s kolegom k nám do Stop shopu. Išli sme si kupovať mikiny. Ja som si skúšal zhodou okolností tieto rifle, ktoré mám na sebe. Bola tam jedna fajná predavačka. Fakt, že by mohla robiť pornoherečku. Tak som šiel teda omámený do kabínky a tam sa to stalo. Stačí?" - asi sa cítil trápne. Ja som sa tiež neudržala a skončila som s kŕčami. "No fuuuj, ja už s tebou nejdem na nákupy, Mayoo." - zavtipkoval upišťaným hlasom Harich. Marek zobral fľašu a zakrútil ňou. Fľaša je neomylná. Padla na Maťa. Marek veľmi originálny nebol. Nakázal Maťovi, aby mi dal francuzáka. V duchu som skákala päť metrov do výšky od radosti, ale tvárila som sa, že no keď to musí byť, tak sa obetujem. Myslela som si, že moja prvá pusa bude úplne inde a za iných okolností. Že by to aj mohlo byť s Maťom, ale niekde pri západe slnka. Proste romantika. A nie pri zadrbanom stole od medu a poloprázdnych pohároch. Áno, kľudne ma vysmejte. Ešte som sa s nikým neolizovala. Pusa na ústa, akú som dala Marekovi, je niečo celkom iné. Viete, ja sa nemám kam ponáhlať. Snažím sa užívať si život a hlavne slobodu. Navyše naozaj čakám na toho pravého. Možno ten pravý sedí predomnou, možno vedľa neho a možno je to niekto úplne iný. Možno je z USA, možno z Česka. To mi bolo ale v tomto prípade absolútne jedno, keďže som videla, ako sa Maťova tvárička pomaly približuje k tej mojej. Oblízala som si pery, aby to šlo ľahšie. A keď už, nech z toho máme pôžitok. Už chýbal vážne malý kúsoček, bol vzdialený od mojich úst asi desať centimetrov. Ani som nedýchala. Zavrela som oči, pootvorila ústa a čakala na zázrak. Po desiatich sekundách som otvorila oči. Nič sa neudialo. Maťovi vybroval mobil. Volal mu ocino, že sa majú vrátiť. Vydýchla som si, no zároveň som zosmutnela, pretože sa dnešok skončil. Teda tá najkrajšia polovica dneška, aká kedy mohla vo všetkých polovičkách dneškov jestvovať. Maťo sa postavil a šiel dnu zaplatiť. Pozorné a veľmi milé od neho. Išli sme späť k štúdiu a tam už stál Maťov ocino. Zoznámili sme sa a ja som mala z neho úžasný pocit. "Poďte chalani, musíme ísť." - nariadil Laco chalanom. Tisli sa mi slzy do očí. Nikki sa len usmievala. S obomi sa rozlúčila. Prišiel ku mne Mayoo, objal ma a dal mi na líce pusu. Nakoniec ku mne podišiel Maťo, utrel mi slzu, ktorá sa chystala na únik z môjho oka. Silno ma stisol, akoby to bolo poslednýkrát v živote. "Bol som s tebou veľmi krátko, ale viem, že už teraz ťa mám hrozne rád. Určite sa musíme ešte stretnúť. Napríklad pozajtra. Máme superstárovský koncert pri Dunaji na Tyršovom či akomto nábreží. Prídeš?" - sladko sa na mňa usmial. Ja som sa neudržala a rozplakala som sa. Proste ma dojal. "Jasné, že prídem. Si ma namotal a odmotať sa veľmi nechcem. Ani to nemá veľký význam. Takže sa určite vidíme." - utrela som si slzy a ešte raz som ho silno objala. Odtiahol sa a dal mi pusu. Na ústa. Len takú letmú. Bola som v siedmom nebi. "Majte sa" - zakričali na nás a už ich nebolo. Stále som sa usmievala a chytala si pery ako pomätená. Na ďalšie natáčanie sme samozrejme s mojim stavom ani nemohli ísť. Zavolala som Nikki ku mne. Hneď ako sme prišli, zapla som notebook a prihlásila som sa na facebook. Otvorila som si stránku Martin Harich. Mal tam niekoľko tisíc fans. Bez váhania som klikla na Páči sa mi to. Ako nováčik som ešte celkom nevedela ako to tam chodí. Že si haricefky vypisujú aj cez Maťovu fanpejdž. Myslela som si, že sú to všetko odkazy pre Maťa. Tak som mu napísala príspevok: Ahoj Maťko. Ďakujem za krásny dnešok. Dúfam, že takých úžasných chvíľ bude ešte veľmi veľa. :) :) Pozdrav Mareka a Lacina. :) Ešte raz ti ďakujem. O chvíľu som na tom príspevku mala trinásť lajkov a komentáre typu: Kde si s ním bola? Čo ste robili?
Zrazu mi v ľavom dolnom rohu vyskočilo okienko. Harich mi dal lajk. Preboha. Bola som taká šťastná. Ale bolo to nič v porovnaní s tým, čo som zažila. On mi to aj okomentoval. :) :) :) Hmm, pekné od neho. Ďalšie upozornenie. Mato Harix ma žiada o potvrdenie priateľstva? Tak okej, potvrdiť. A bolo to. Veľmi jednoducho som získala naňho kontakt. O pár sekúnd neskôr mi blikala správa na chate. Otvorila som ju pomaly ako v nejakom horore.
Mato: Ahoj :P
Ja: Ahooj :D
Mato: :* :* :*
Ja: ??? :D
Mato: chýbaš nám :) :*
Ja: ??? :D :D :D
Mato: a my tebe? :D :) :D :D
Ja: jasné, že mi chýbate.. :) aj Nikki chýbate.. :D teraz sa tu smeje už len na mne :D :D
Mato: Mayoo ti odkazuje, že si ťa pridá do priateľov a že mi dačo dlhuješ. :D :) :) teda vlastne ja tebe :D :D :D :*
Ja: Len to nie :D
Mato: Prečoooo?? :D :D :D :D :D :D
Ja: mhmhmmm :D Nepýtaj sa tak hlúpo. :D
Počuj, začali ma otravovať fanúšičky :D :D 54 žiadostí o priateľstvo v priebehu 12 minút. :D :D založím si asi nový profil :D :D že čo mám s tebou? :D :D
Mato: no mal by som sa im trochu povenovať :) ;) napíšem im status :D
Ja: ok, tak ja sa idem venovať tuto Nikki :D mám tu ešte nejaké krabice, musím ich vybaliť... :D :D ešte raz ti za všetko ďakujem :*
Mato: čakaj. Aj ja už pôjdem. Ale predtým mi daj prosím ťa číslo. Chcem mať na teba kontakt. :) :* :D
A tak sme si vymenili čísla. Uložila som si ho to kontaktov ako Teta Hortenzia. Keby sa náhodou niekedy dostal môj mobil do nesprávnych rúk. Mareka som si uložila ako Ujo Gejza. Hihi. Odhlásila som sa. S Nikki sme začali vybaľovať škatule. Topánky, oblečenie, knihy, zabudnutá kozmetika s najmenej dvomi stovkami lakov na nechty. Keď ich Nikki zbadala, hneď mi došlo, že sme s robotou skončili. Prišla na rad ona. Mávala mi pred očami paprčami a čakala, kým jej nalakujem nechty. Vytiahla som si kufríček s mojim náradíčkom. Ako prvé som siahla po pilníku. Ale po takom sklenenom. Je najlepší. Opílila som jej nechty dorovna, jedným smerom, aby som jej ich nepoškodila. Ďalej som jej pozatláčala nechtovú kožtičku, ktorá už začala zarastať na nechty, smerom k článku prsta. Nechty bez kožky vyzerajú krajšie a opticky sú dlhšie. Veľmi jemne som jej nechty obrúsila pilníkom, aby som ich vyhladila. Na tento účel je najvhodnejší plastový pilník. Pilníkom s gumeným koncom som nechty vyleštila. Natrela som jej kožtičky. Tie pri nechtoch. Sú často tvrdšie, než by mali byť. Niektorí ju strihajú, ale je to obrovský omyl. Radšej ju treba natrieť nejakým výrobkom, ktorý volajú "vanilkový hojivý zázrak" alebo "zázračný kelímok" a je vhodný na všetko. Popukané pery, rýchlejšie vytváranie chrást a podobne. Zo škatule som povyberala všetky laky. Vzala som si podkladový a všetky nechty som jej ním natrela. Nikki si vybrala, že chce výrazne červené nechty. Tak som jej želanie splnila. A napokon som ich ešte prelakovala fixovacím lakom. Nikki si vložila prsty pod sušičku. Potom si na skúšku priložila necht na peru. Nelepil sa, takže naša manikúra sa skončila. Boli sme celkom hladné, variť sa mi príliš nechcelo, tak som to vyriešila telefonátom do pizzérie. Objednala som dve pizze. Jednu hawai a druhú šunka, syr, kukurica. Hawai samozrejme pre mňa. Ale vždy to dopadne tak, že si ich rozdelíme. Nikki si prezerala nechty, zatiaľ čo stihol prísť Karol s pizzou. Otvorila som vchodové dvere. Nestál tam Karol. Stál tam niekto iný. Neverila som vlastným očiam. "Ahoj Richard!" - zostala som prekvapená. Fakt som nečakala, že niekto ako Richard by mohol roznášať pizzu. "Riško? Si to vážne ty?" Fakt som nechápala. Rišo. Chodila som s ním, keď sme mali asi 15 rokov. Náš rozchod som spôsobila ja. Nechcela som ho pobozkať. Ako náhle som súhlasila s tým, že budeme frajeri, hneď mi chcel pichnúť jazyk do krku. Nič originálne. Tak som sa odtiahla. Myslím, že som bola vo veku, kedy som potrebovala chalana na predvádzanie sa pred dievčatami zo školy. Vraj najkrajšia baba z triedy nemá chalana? Trochu ma to mrzelo. No tak som si našla spolužiaka. Bol najkrajší, najbohatší a najgalantnejší z triedy. Hotový džentlmen. Len bol veľký jak sa povie kurevník. Preto mi aj baby závideli. Po dvoch dňoch s ním na jeho jachte, som si uvedomila, aký je strašne namyslený. Nemal byť na čo. Prachy nie sú všetko. V jeho prípade ani pekná tvárička. Myslel si, že ma naláka na jeho majetok. Lenže on nevedel v akom balíku som ja. Že by som si mohla dovoliť kupovať si jachty každý deň. Ale ja som vychovaná tak, že keď niečo chcem, tak si to kúpim. No nemíňam na zbytočnosti. Mám svoje zásady. No ale späť k Riškovi. Hneď ako sme sa vrátili z jeho prepychovej jachty, som sa s ním rozišla. Je to typ človeka, ktorý si myslí, že zjedol všetku múdrosť sveta a pritom vie o svete veľké hnedé nič. Čakala som, že po rozchode nás nebude riešiť, ale že ma totálne začal ignorovať, to som vážne nečakala. A teraz je tu. Čo preboha chce? "No ahoooj Alex. Sme sa dlho nevideli. Som ťa prišiel navštíviť. Čo nové? Kedy si sa presťahovala? Ty si si zmenila číslo?" - spustil na mňa vlnu otázok. "Vieš čo Riško? Nie si mi nič, aby si sa staral do mňa. Či ťa už to ignorovanie omrzelo? Radšej mi daj pizzu, tu máš peniaze a choď. Je tu Nikki a chcem sa jej venovať." - chcela som sa ho opatrne zbaviť. "Kto je Nikki?" "Naša spolužiačka. Ktorá ti bola nepríjemná kvôli výzoru." "Myslíš Liptákovú?" - spýtal sa ma. "Hej, presne tú. Koľko platím?" "Ehm, Karol? Koľko to má platiť?" - pozeral za smrek. Karol vyliezol spoza smreku. Keď som ho videla, okamžite som sa usmiala. Karol má veľkú charizmu. Ale dnes som spoznala človeka s charizmou ešte väčšou. Hehe. "Osem štyridsať to dnes bude." Ako vždy som mu dala zaokrúhlenú sumu. Karol mi veľmi rád nosí pizzu a neklamme si, že to nie je kvôli tringeldom. "Nikki, prosím ťa poď sem." - zavolala som ju, aby mi pomohla prevziať pizzu. Nechápala som tomu, čo tu Rišo hľadal. Keď sa Nikki objavila vo dverách, Rišovi spadla pizza na zem. Ostal ako obarený, keď ju videl. Ale veď hej, už to nebola tá Nikola so strojčekom, veľkými okuliarmi po babke, mastnými vlasmi a zrasteným obočím. Dnes to bola jedná sexy baba. Nikki. Keď sme odmaturovali, asi pred dvomi týždňami, som si ju vzala do putzu. Urobila som z nej, aj vďaka kamarátkam zo salónu, zázrak. Neuveriteľná zmena. Keď prišla domov, vlastný rodičia ju nespoznali. Odvtedy je to úplne iný človek. Najúžasnejšia osoba, akú som kedy poznala. Moje najväčšie zlatíčko. Rišo ju stále sledoval s otvorenou hubou. Karol nám pizze podal, pozdravila som ich a zabuchla dvere. Ja tu nemienim počúvať nejakého nafúkanca. Sadli sme si do kresla a pustili sa do pizze. (V daždi šuštia vkladné knižky, na toto sa čakalo. Dobrú noc nám dajú líšky, dobrú noc nám šakalom...) - zazvonil mi mobil. Teta Hortenzia. "Áno?" - so širokým úsmevom som sa ozvala. "Ahoj, svetlo mojich očí. Ako sa máš?" Hmm, pekne ma to nazval. A zaujíma sa o mňa. To sa cení. Alebo žeby iba otázka zo slušnosti? "Ja skvelo keď ťa počujem. A čo ty? Už ste v Liptovskom?" "No, rozhodli sme sa, že ostaneme u tety v Blave. Nemá to význam ísť domov, keď máme pozajtra koncert. Inak neruším? Už je pol desiatej." Celkom potešujúca informácia. Sú v BA. "Ale čo by si rušil trdlo. Máme s Nikki babinec. A čo budete robiť zajtra?" To trdlo som si nemohla odpustiť. "Ja som ti chcel práve povedať, že zajtra máme s Mayoom čas a mohli by sme dakam vyraziť. Niekam, kde nie je veľa ľudí. Mali by sme dohrať tú fľašu."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama