close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Březen 2012

Príbeh na eMtú - 6. časť

13. března 2012 v 9:59 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Lacko je super šofér. Nemám veľmi rada rýchle jazdy. Som skôr typ, čo sa chodí na kolotoče iba pozerať. Maximálne si vystreliť dáku chujovinu.
Kecali sme o nahrávaní prvého albumu, o tom, ako by sa mohol volať, Maťo sa dozvedel, že idem do Prahy a ani sme sa nenazdali, už Lacino parkoval vedľa starej červenej embéčky. "Marek, prosím ťa poď so mnou. Pomôžeš mi." - povedal, keď vyťahoval kľúče zo zapaľovania. Zároveň sa významne usmial na svojho synátora v spätnom zrkadle. Vystúpili a Marek svojím flegmatickým krokom odkráčal s Lacom do akéhosi rodinného domčeku. Konečne som ostala s Maťom osamote. Bolo ticho. Aby som zahnala trápnosť tejto chvíle, pritúlila som sa k Maťovi. Vdychovala som jeho prirodzenú vôňu. Viac mi k životu netrebalo. Hlavu som si oprela o jeho hruď a zavrela som oči. Plnými dúškami som si vychutnávala túto krásnu chvíľku. Maťo ma jemne škrabkal na hlave, pripomínajúc mu malé mačiatko. Chytil mi ruku a hladil mi brušká prstov. Zľahka ma od seba odtiahol a spýtal sa ma: "Alex, no keď vieš o mojich citoch k tebe, nechceli by sme náš vzťah-nevzťah zoficiálniť?" - usmieval sa tým kúzelným úsmevom. Tak trochu ma to zaskočilo, no o to viac potešilo. "To myslíš úplne vážne?" Bola som natešená ako nikdy predtým. "Úplne vážne." "Ja neviem čo povedať. Áno, áno, áno!!!" Fakt som bola happy, no po chvíľke zamyslenia som dodala: "Maťko? Nebudeme dávať médiám dôvod, aby nás zničili, že nie? To by nebolo príliš vhodné." "Zatiaľ určite nie. Ani fanúšičky to nemusia vedieť. Bude to také naše malé veľké tajomstvo. Budú o tom vedieť len naši najbližší, ktorým bezvýhradne dôverujeme." "Super. Bude to tak najlepšie." - jednoducho som súhlasila. Opatrne som sa dotkla jeho tváre, akoby som sa bála, že to je len sen, ktorý sa náhle rozplynie. Maťo si túžobne vnoril ruku do mojich dlhých vlasov. Pobozkal ma. Začal mi oblizovať pery, jazykom si našiel cestičku k môjmu uchu a začal ma doň hryzkať. Dýchal mi tesne pri pokožke. Neskutočne ma to rozpaľovalo a vzrušovalo. Akoby poznal moje erotogénne zóny. Presne vedel, kde sa ma má dotknúť. Keby sa Laco s Marekom nevynorili spoza stromoradia, ktovie pri čom by sme skončili. Mohlo sa to stať úplne normálne. Ale som rada, že sa to nestalo. Že som ostala poctivá. Áno, ja som tá, čo má osemnásť a hyzdí ju škaredá jazva panenstva. Lenže ja som na to hrdá. Na svojho prvého chcem minimálne spomínať s láskou. Najradšej by som pri ňom ostala naveky. Ale priznajme si, že v dnešnom hektickom svete, je to veľmi málo pravdepodobné. Ale čo ak budem výnimka? Laco niesol nejaké káble a Marek gitaru. Otvoril zadné dvere a pichol gitaru medzi mňa a Maťa. Ako naschvál. "Neužívam si ja, nebudeš si ani ty." - zaškeril sa na Maťa. "Oci? To čo za gitaru?" - spýtal sa Lacka. "To máš tú Fenderku. Dotty či ako si ju to chcel pomenovať." "Yeah!" - potešil sa. "Dotty? Mám žiarliť?" - pozrela som sa z úsmevom na Maťa a chytila som ho pritom za ruku. "No dosť možné, že s ňou budem tráviť viac času ako s tebou. Minimálne na koncertoch. Ale neboj, to nebude moja frajerka. To bude naše bábo. Uvidíš, ako si budete spolu rozumieť. Budete kamarátky." - šialene sa rehotal. "No to mi odľahlo. Uvidíme." Z Biskupíc do Vrakune je to fakt len nejakých päť minút autom, takže sme poriadne nestihli naštartovať a už sme boli pred mojím domom. Pozvala som ich na kávičku a granko, ale bolo vidno, že už chcú ísť konečne domov. Tak som sa im poďakovala a rozlúčila sa s nimi. Maťo ma šiel odprevadiť až ku dverám. Tak, aby ho nikto z auta nesledoval. Hihi. Odomkla som si dvere a pri otvorených dverách ma pobozkal. Veľmi nežne. Objal ma. Dohodli sme sa, že hneď ako príde domov, mi zavolá. Dal mi pusu na čelo a ešte ma letmo pobozkal na pery. Sladko sa usmial, pohladil ma po líci a stratil sa za kríkmi. Vošla som dnu, zavrela som dvere, oprela sa o ne, zavrela som si oči a zošuchla som sa s pripečeným úsmevom na tvári. Presne ako v hocijakom romantickom filme po super vydarenom rande. Chcela som hneď teraz vykričať do sveta, ako veľmi ho ľúbim. Lenže sme si niečo sľúbili. Musela som to ísť aspoň zavolať Nikki. Divné, že sa mi ešte neozvala. A to už bolo osem hodín. Volala som jej a stanica bola dočasne nedostupná. Tak som teda brnkla tete Darinke, že sa jej možno vybil mobil.
"Dobrý večer teta. Už prišla Nikki domov z Trnavy?"
"Počkať počkať. Ako to myslíš? Ona je predsa u teba."
"Čože? Nie je u mňa. Ja som bola celý deň preč. Veď mala koncert s orchestrom v Trnave."
"No ja o ničom neviem. Mne povedala, že ide k tebe spať do konca týždňa."
" Ja som jej volala a mala vypnutý mobil. Čo ak sa niečo stalo? Preboha. Prečo ma oklamala? A prečo klamala vás?" - mala som slzy na krajíčku.
"No nič, Alex. Ja ju skúsim nejako pohľadať. Prosím ťa, buď taká zlatá a obvolaj vašich spolužiakov a napíš na facebook, že ju hľadáme." - zúfalo ma prosila.
"Jasné, hneď ako bude niečo nové, dám vám vedieť. Dovi." - zložila som. Do frasa. Čo sa jej pomotalo v hlave? Muselo sa jej niečo stať. Ona nie je z tých, čo by len tak bez ohlásenia niekam zmizli. Bola som čoraz viac bez nálady. Bála som sa o ňu. Keby sa jej niečo stalo, ja to neprežijem. Ale prečo nás oklamala? Žeby sa naozaj niekam vytratila? Nechcela, aby sme o tom vedeli? To by bolo od nej veľmi nezodpovedné. Musí rátať predsa s tým, že sa o ňu budeme strachovať. Som si istá, že ak sa do zajtra neozve, jej rodičia pôjdu na políciu.
Obvolala som teda všetkých našich spolužiakov. Nikto mi nič nevedel povedať. Rišo a Martina mi to nedvíhali a na Lukáša číslo nemám. S ním by určite nebola. Lukáš bol taký záprdok triedy. Bol utiahnutý a začal sa s nami baviť až posledné mesiace školy. Zapla som facebook a napísala som so zapnutým caps lockom nový status: "ĽUDIA, PROSÍM VÁS O POMOC. NAŠA NIKOLA LIPTÁKOVÁ SA STRATILA. ALEBO LEPŠIE POVEDANÉ, NIČ O NEJ NEVIEME. AK BY STE SA NIEČO DOZVEDELI, DAJTE MI OKAMŽITE VEDIEŤ. ĎAKUJEM." O pár minút som tam mala asi tridsať komentárov typu: Čo sa stalo? Dúfam, že je v poriadku, a tak ďalej. V priebehu večera mi teta Darinka volala ešte zo trikrát. Bola úplne zúfalá. Nikola toto ešte nikdy nespravila. Raz utiekla zo škôlky, tak že sa vonku pretiahla cez mrežu. Išla domov. Zazvonila si a ujo Roman, jej otec, sa nestihol čudovať a nechal ju doma s tým, že volal pani učiteľke, aby jej vynadal, že si nestrážia deti. Kľudne mohla spadnúť pod auto. No vrátim sa k terajšej veľmi nepríjemnej situácii. Už som sa tešila na to, ako vynadám Nikki, keď sa objaví. Nie preto, že zmizla, ale preto, že nás klamala. Jediné, čo neznášam je klamstvo. Áno, niekedy je lož nevyhnutná, ale v takýchto vážnych veciach sa neklame. Ešte ma napadlo spojiť sa s jedným lekárom v našej najväčšej nemocnici. Je to môj strýko asi z osemdesiateho šiesteho kolena, stretla som sa s ním tak päťkrát v živote, ale dal mi kontakt na seba. Ak by náhodou. Myslím, že na "ak by náhodou" práve nastal čas. Vytočila som teda mladého sympatického chirurga. Chcela som zistiť, či sa istá Nikola Liptáková nenachádza na nejakom z ich oddelení. Či by mi to dokázal zistiť. Samozrejme, on ako dobrá duša, spravil všetko, čo mohol, no nikoho s takým menom tam nenašiel. Vlastne áno, nejakú Máriu Liptákovú, ktorá mala tak deväťdesiat rokov. Tak nič. Poďakovala som sa mu za všetko a vysvetlila som mu čo sa stalo. Sľúbil mi, že ak niekoho takého dovezú, určite ma bude informovať. Nechal odkaz so svojím číslom na urgentnom príjme a na informáciách. Snažil sa ma upokojiť. Nedarilo sa mu. Musel už končiť, volali ho na operačku. Každú chvíľu som pozerala na facebook. Všimla som si jeden komentár. Od Martiny, ktorá mi nezdvíhala. "Ale veď ja som ju videla aj s kufrom, ako čakala pred bytovkou. Asi sa niekam zašila. Ani sa jej nedivím. Konečne si chcela užiť. Nechajte ju. Ona sa určite ozve." Okamžite som volala Nikkinej mame, že vieme aspoň, že šla preč s kufrom a určite s niekým, keďže čakala. Trochu som ju ukľudnila, ale aj tak sa bála, s kým išla. Feťákov a podobnú chamraď by som určite vylúčila. "Teta, počkajme do zajtra. Nechoďte na políciu. Nemocnicu som už informovala, keby náhodou, určite mi dajú vedieť. Ja si myslím, že zajtra sa určite ozve. Mali by ste ísť spať aj s ujom Romanom." - uisťovala som ju. "No dobre, ja to skúsim nejako predýchať. Dúfajme, že zajtra budeme vedieť viac. Ak nie, poobede idem na políciu určite. Ďakujem zlatko, že sa staráš." "Veď Nikki je mi ako sestra. To dobre viete. Idem ešte pozisťovať, čo sa dá. Dobrú noc." Pozrela som sa na hodinky. Ukazovali presne 00:00. Ja som aj hladná. Ale nedokázala by som do seba teraz niečo nacpať. Zvonil mi mobil. Okamžite som sa po ňom hodila. Aaa. Teta Hortenzia. Aspoň, že nezabudla. "Áno?" - ozvala som sa skleslo. "Ahoj trdielko moje. Čo ti je? Si nejaká smutná." Vysvetlila som mu všetko, čo sa udialo. Bol z toho v šoku. "Miláčik, všetko bude v poriadku. Neboj sa. Strašne strašne ťa ľúbim." "Aj ja teba ľúbim. Nemôžeš ísť na skype?" Chcela som ho aj vidieť na webke. "Jasné, hneď som tam. Pa." Zložila som a hneď som sa naštelovala do obývačky s notebookom. Zasvietila som lampičku, nech ma je lepšie vidno. Zavolal mi. Bola som taká rada, že ho opäť vidím a počujem. Hneď som si išla po mandarínku do kuchyne. Bola som hladná ako Čenkovej deti na štyridsiatej šiestej strane. Smial sa na mne, ako mi tečie šťava z úst. "Vieš, že by som bol teraz rád pri tebe? A oblízal by som ťa." - šepkal a chichotal sa. Ja som sa len chytila za hlavu na znak toho, akú múdrosť zase vypotil. Volali sme spolu vyše hodiny. Prerušil nás zvonček. Zľakla som sa. Kto by mi mohol zvoniť v túto neskorú nočnú hodinu? "Neotváraj!" - radil mi Maťo. "Počkaj, idem sa pozrieť potichu cez kukátko." Postavila som sa a po špičkách som šla ku dverám. Opatrne som nadvihla strieborný poklop na kukátku. Zaostrila som oko a osoba, ktorá stála pred mojimi dverami bola Nikki.
Okamžite som otvorila dvere a vtiahla ju dnu. Stála na mieste a stále plakala. Prúdy čiernych sĺz sa jej valili z očí. Nedokázala sa ani nadýchnuť. Vzala som ju za ruku a posadila som ju do obývačky. Vyzerala, že je v šoku. Akoby nepríčetná. Rýchlo som utekala k notebooku, aby som oznámila Maťovi, že prišla Nikki. "Zlato, zavolám ti zajtra, dobre? Musím končiť. Milujem ťa.." Vypla som skype a utekala som sa venovať Nikki. "Povedz mi prosím ťa, kde si bola a čo sa stalo?" - pýtala som sa jej. "De de de de de.." - bľabotala. Zjavne zažila niečo nepríjemné. Nedokázala mi normálne odpovedať. "Kde si bola?" - naliehala som. Vôbec ma nevnímala. Pozerala sa priamo pred seba úplne ako pomätená. Neurčitý výraz v tvári. Totálne vyblitá. Nemohla som sa na ňu pozerať. Po chvíli sa začala už aj triasť. Zbehla som hore po deku a cestou som vytáčala tetu Darinu. Ozvala sa mi hneď po prvom pípnutí. Určite ani oka nezažmúrila. "Teta, Nikki sa je u mňa. Príďte si po ňu. Neviem, čo sa stalo. Ale je na tom dosť zle. Potrebuje vás." "Čože? Čo jej je? Hneď sme tam." Nikki som oprela o vankúš a zabalila som ju do deky. Zašla som do kuchyne po pohár studenej vody z kohútika. Trochu som jej navlhčila pery. Mala som pocit, že sa jej stav zhoršuje. Bola stále bledšia a bledšia. Snažila som sa s ňou komunikovať, no márne. Stále iba de de de de. O pár minút už prišli na hnedej Honde Nikkini rodičia. Darina mi ďakovala, zatiaľ čo Roman nakladal Nikki do auta. Darinka vzala kufor a odišli. Fuuha. Nikki je teda už doma. Neviem, či v poriadku, ale je živá. To bolo v tejto chvíli najhlavnejšie. Bola som šťastná, že som sa dala s Maťom dokopy. Už bolo pol štvrtej nad ránom. Tak som si šla ľahnúť hore do izby. Už som nevládala. Bol to fakt bláznivý deň. Konečne som si mohla užiť kľudný spánok.
Stála som na vlakovej stanici. Zrazu sa predo mnou objavil neznámy chlapec s maskou pavúčieho muža. Prišiel ku mne a strhol si masku. Konečne som mu videla do tváre. "Prezradíš mi, čo robíš sama na stanici?" - roztiahol pery do širokého úsmevu a poodhalil dva rady jeho dokonalých zubov. "Nudím sa. Neviem, ako som sa tu ocitla. Len viem, že mám dosť času." - povedala som vyzývavo a oblizla si pery. "Nechcem byť úchylný, ani násilný, ale mám plán a ty si mi prišla vhod. Si proste úchvatná." - pokračoval sebaisto. No tento nezaháľa. Pozrela som sa naňho a zvažovala som. Tušila som, čo má v pláne, a preto som súhlasila s dobrodružstvom: "Dávam ti zelenú. Čo teraz?" "Sorry za tie podmienky, ale výnimočné situácie si vyžadujú výnimočné riešenia." - ospravedlňoval sa mi, keď ma schmatol za ruku a prešmykli sme sa na dámske toalety. Stiahol ma do poslednej kabínky a zamkol. Vrhol sa mi dravo na pery. Chutil po kofole. Sladko a mámivo. Bruškami prstov spoznával zákutia môjho tela. Vyhrnul mi školácku minisukňu a labužnícky mi hladil zadok. Sadol si na poklop misy a posadil ma obkročmo naňho. Ruky mu skĺzli na moje stehná. Telo mi horelo túžbou. Začali sme sa navzájom vyzliekať, bozkávajúc a chichotajúc sa zároveň. Vyslobodil mi prsia z podprsenky a vrhol sa na ne ústami. Zaklonila som hlavu, rozhodnutá užívať si každý jeho dotyk. Postavil sa, ja som si čupla a túžila som ho mať v puse. Rozopol si zips na nohaviciach.
V tej chvíli mi zazvonil mobil. Koho zabijem? V najlepšej chvíli ma musí niekto zobudiť. Harich. Tak ten to má odpustené. Ale bude mi to musieť vynahradiť. Predtým ako som zdvihla, všimla som si čas. 13:13. "Halooo?" - omámene som sa ozvala. "Ty si spala?" - čudoval sa. "Čo sa pýtaš? Dobre vieš, kedy som šla spať. Ó, prepáč. Nevieš. O pol štvrtej ráno prosím pekne." "No tak to mi je ľúto, že som ťa zobudil. Počúvaj, ideme v nedeľu do tej Prahy. Ale v piatok ideme do Blavy. Marek sa rozhodol ostať doma. Je nejaký chorý. Tak by som mohol ostať u teba do nedele. Teda ak chceš. A potom by sme šli spolu do Prahy. Čo ty na to?" - asi nečakal ani inú odpoveď ako: "Ánooooooooo!!!" - zvýskla som od radosti. "Poď na skype." - tento raz mi navrhol on. "Už padám." Zapla som skype svetelnou rýchlosťou. A už mi volal chlapec, ktorého tak veľmi zbožňujem. Ako málo chýbalo k tomu, aby ma celkom pobláznil. Stačil jeden jediný jeho pohľad. Kecali sme o všetkom, riešili sme Marekovú chorobu, cestu do Prahy, to, čo budeme robiť, keď tu budeme úplne sami. Asi napíšem na facebook, že tu od zajtra do nedele nebudem. Idem na výlet. Nech nás nikto neotravuje. Naše nápady boli vážne zaujímavé. Jednoznačne sa teším. Už nech je piatok.


MAKING OF NEJNOVĚJŠÍHO KLIPU MARTINA HARICHA "PRÍBEH SNOV"!

10. března 2012 v 12:57 | SiS |  Press
STARS: Making of nejnovějšího klipu Martina Haricha
Zdroj: Universal Music
Martin Harich nezahálí ani po skončení SuperStar a přichází už se svým třetím klipem. Tentokrát si v něm užijete i pisklavý jekot jeho fanynek!
Finalista druhé česko-slovenské SuperStar Martin Harich přes víkend nahrával se svou kapelou Musitany Hope další, v pořadí už třetí videoklip z jeho debutového alba, tentokrát k aktuálnímu singlu "Príbeh snov". Jedná se o song ze stejnojmenného alba, které Martinovi v Bratislavě vloni pokřtila několikanásobná slovenská Zlatá Slávice, Zuzana Smatanová.

Klip se natáčel na Jižní Moravě, v překrásném prostředí zapomenutého zámku Ořechov u Uherského Hradiště. Natáčení se zúčastnilo také přibližně sto vybraných věrných fanynek mladého idolu. Děj videoklipu je založený na příběhu snů, ve kterém si mladý zpěvák s kapelou užívá hraní v luxusních prostorách zámku, s italským řidičem se veze v Rolls-Royce a nechybí ani zábava v bazénu. Když sen skončí, přichází realita a Martin odjíždí z koncertu na zámku jako normální kluk v malém Fiatu, spolu s ostatními kolegy z kapely, za bouřlivého povzbuzování svých fans.









Režírování videoklipu se ujal režisér Jozef Koháry, který byl i režisérem Martinova prvního klipu "Nezvestná". Tento klip získal ocenění "Videoklip roku 2011" v cenách hudební televize Óčko!

Videoklip "Príbeh snov" bude mít už brzy premiéru na Youtube i v hudebních televizích!

Více informací o Martinovi, včetně termínů jeho koncertů, naleznete na jeho oficiálních webovkách www.martinharich.sk!

S kým a čo si Martin Harich užíval na Malte?! Pozerajte zajtra ráno po siedmej Teleráno!!

8. března 2012 v 16:08 | SiS
harich.jpg

Spríjemnite si aj posledný pracovný deň s Teleránom! Meniny má Františka a na vás sa už tešia Kvetka Horváthová a Dodo Kurilák.

A na čo sa tentokrát môžete tešiť vy?


Hneď na úvod sa budeme venovať asi najaktuálnejšej téme tohoto týždňa a tou sú Parlamentné voľby 2012! A JUDr.Lívia Škutlétyová vám dá manuál, ako na to!

Naša reportérka Nikoleta Kováčová vám zase odhalí, najšokujúcejšie kauzy tohto týždňa!

Praktickej lekárky MUDr.Katky Sollárovej sa opýtame, čo robí s naším organizmom prudké oteplenie?

Kamil Konkoľ nás vtiahne v aktualitách z webu priamo do centra diania! Viac informácií nájdete aj nawww.tvnoviny.sk

V našej kuchyni vám Andy Pavlík Timková navarí netradične, zdravo a chutne!

Nebude chýbať ani predpoveď počasia s meteorológom RNDr.Jozefom Iľkom.

So Števom Šprochom nakukneme do zákulisia Hlasu Česko Slovenska.

S Melindou Pékovou z VÚB budeme upratovať v našich dlhoch.

Stráviť školský rok tisícky kilometrov od domova je síce sen stredoškoláka,no pre rodiča nočná mora! A ako to zvládnuť nám poradia Martin Volek a Martin Harich, ktorý sa jedného takéhoto jazykového pobytu zúčastnil.

Čím pokračujeme po siedmej hodine?

Ani dnes sme nezabudli na našich najmenších divákov a potešíme ich nezbednými dobrodružstvami Toma a Jerryho!

Odhalíme vám, čím šokoval šoubiznis tento týždeň!

Pokračujeme aj v našej poradni o tom,ako si upratať v dlhoch.

No poradíme vám aj s tým, ako bojovať s nádchou, či kašľom.

Zajtra nás čakajú naozaj dôležité parlamentné voľby! Preto vám s JUDr.Líviou Škultétyovou radíme:Krúžkovať, či krížikovať, či...?

No a čo sme si pre vás pripravili v poslednej hodinke piatkového Telerána?

So Števom Šprochom a maliarom Viktorom Csibom odhalíme tajný Hlas Česko Slovenska!

Privítame u nás aj nepostupujúce dvojičky z Hlasu Česko Slovenska Petra a Tomáša Szaba, ktorí síce nepostúpili, no hlavu nevešajú!

Ale aj krásnu herečku Aňu Geislerovú, ktorá žiari v novom filme!

Martin Harich nám však neprišiel rozprávať iba o svojom jazykovom pobyte na Malte, vstávanie vám spríjemní aj svojou pesničkou "Ja ťa nájdem".

A na záver ochutnáme zdravé a chutné dobroty, ktoré nám počas celého rána pripravovala Andy Pavlík Timková.

Krásne ráno s Teleránom!

Martin Harich - Reportáž z Písku

7. března 2012 v 22:33 | SiS |  Videá
Martin bol so svojou kapelou Musitany Hope koncertovať v Písku a tu máme v horšej kvalite reportáž:


Martin Harich navštívil Piešťany

7. března 2012 v 10:02 | SiS |  Čo máme nové?
PIEŠŤANY - Superstárista Martin Harich navštívil Piešťany. Spevák a muzikant v minulom roku vydal debutový album Príbeh snov, natočil dva videoklipy k singlom Nezvestná a Ja ťa nájdem. V súčasnosti pripravuje ďalší album, ktorý by mal svetlo sveta uzrieť na jeseň. O tom, že je v prvom rade pesničkár, netreba hovoriť. Čo má nové, aké sú jeho ciele a sny sa dozviete v utorňajšej relácii FestDobráMuzička s Calim na Rádiu Piešťany. Súčasne zahrá naživo aj svoje autorské piesne.
Martin Harich a Ivan Cali Podolský
Martin Harich a Ivan Cali Podolský
"Napriek tomu, že Martin Harich má nálepku finalistu SuperStar, vnímam ho najmä ako šikovného a nadaného pesničkára. V relácii prezradím viac o jeho plánoch, ale aj o minulosti. Okrem neho budete môcť počuť stálice ako Žalman, Veslári, Nedvedi, Kamelot, Vlasta Redl a ďalší," uviedol moderátor relácie Ivan Cali Podolský.
Reláciu Fest dobrá muzička s Calim si môžete vypočuť na Rádiu Piešťany 90,2 každý utorok o 22.00 hod.




Už dnes v POPCORNE

6. března 2012 v 8:11 | SiS |  Čo máme nové?
Zdravím všetkých fans.
Už dnes vychádza v Česku nové číslo časopisu POPCORN. Konečne sme sa dočkali. Martin Harich na obálke, je tam s ním rozhovor na dvojstránke a ako čerešnička na torte plagát. Čo viac si správna Haricefka môže želať?
Ja sa bohužiaľ dostanem do ČR až 24.3., tak to musím vydržať dovtedy bez časopisu.

Koncert - Ořechov

5. března 2012 v 23:29 | SiS |  Koncerty

Martin Harich - Přepadovka: Martin Harich

5. března 2012 v 19:04 | SiS |  Videá

Martin Harich - Přepadovka: Martin Harich

"Přepadovka" - krátká videoreportáž s Nastym.
Nikdy si nemůžete být jisti kdy Vás Nasty přepadne! Zeptá se na cokoliv a pěkně bez přípravy.
Pozor, to je "Přepadovka"!

Tentokrát "Přepadovka" s Martinem Harichem, kterého Nasty překvapil v maskérně.
Zaujme Martina výjimečná a zajímavá fanynka?


Koncert - Žilina

5. března 2012 v 13:02 | SiS |  Koncerty

VELKÁ SÁZKA: Jak zvládla Dominika Myslivcová song Martina Haricha?

5. března 2012 v 12:39 | SiS |  Press
Narozeninová oslava Krasna.cz - 41
Velká sázka mezi Martinem Harichem a Dominikou Myslivcovou je u konce. Dominika prohrála a musela zazpívat Maťovu písničku. Jak jí to šlo?
Na oslavě prvních narozenin magazínu Krasna.cz se zpěvák Martin Harich a blogerka Dominika Myslivcová vsadili o to, zda holky dajít během dvou týdnů dohromady 1000 důvodů, proč je lepší být holkou než klukem. Sice jsme se snažily, tisícovku jsme ale dohromady nedaly, a tak jsme my holky - reprezentované Dominikou - prohrály. A Dominika musela zrealizovat svou část sázky.


Zavázala se, že když prohraje, zapívá na veřejnosti písničku Martina Haricha. Martin jí vybral svůj hit Ja ťa nájdem. Dominika ho ve svém podání předvedla v pátek odpoledne před obchodním centrem Nový Smíchov na pražském Andělu.

Jak jí to šlo? Z čeho byla nejvíc nervózní? A jak dlouho trénovala? To vše se dozvíš v našem videu.

Dominika prozradila, že zpívání se jí celkem zalíbilo a plánuje, že své fanoušky brzy překvapí i vlastní písničkou. Máme se tedy na co těšit.


Vyhlásenie víťaza podpiskarty Martina Haricha

4. března 2012 v 14:10 | SiS |  SIS píše... zážitky, reporty, recenzie atď =)
Srdečne gratulujem víťazovi a tak isto ďakujem všetkým, za učasč v súťaži. Určite budú aj podobné súťaže v budúcnosti. Možno sa bude súťažiť aj o osobnejšie veci.

Víťazkou sa stáva Alexandra Vrbovská

:)

Príbeh na eMtú - 5. časť

4. března 2012 v 13:53 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Do kabelky som si hodila mobil, balíček vreckoviek, peňaženku. dáždnik a fotoaparát. Nakoniec som sa rozhodla zobrať si aj zhúžvaný papierik, na ktorom bol odkaz od Maťa. Aby som mu ho mohla v prípade núdze frknúť do papule, presne tak ako v telenovelách. Pri tej predstave som sa nahlas zasmiala. Dala som si čierne conversy, prehodila si cez plece tašku a vybehla som von. Vonku bolo krásne, ale pomaly sa zaťahovalo. Presne tak vyzeral môj včerajší deň. S výnimkou, že sa zatiahlo zo sekundy na sekundu. Našťastie som veľmi nemusela čakať na autobus. Na zastávke Pri jazere oproti nemocnici pri Štrkovci som prestúpila na päťdesiatku. Ani som si nestihla poriadne sadnúť, už som vystupovala na konečnej. Tak Aupark. Videla som dve dievčatá, akoby na niekoho čakali. Šla som teda za nimi. "Baby? Nie je náhodou jedna z vás Kajka?" - spýtala som sa ich. "To som ja. Ty si Sašenka?" - odpovedala malá útla dievčina s blond vlasmi asi po lopatky. "No hej, ale radšej Alex." - usmiala som sa. Celkom nenútene. Predstavila sa mi aj druhá slečna. "Ahoj Alex. Ja som Bea. Teší ma." Išla z nich skvelá nálada. Neboli to síce moje rovesníčky, mali asi štrnásť rokov, ale vedela som, že si budeme výborne rozumieť. Vošli sme do Auparku a ja som baby z vďaky, že môžem ísť s nimi, pozvala do mekáču na zmrzlinu. Najprv si nechceli dať, ale presvedčila som ich. Asi videli, že mi z peňaženky trčia zo tri päťdesiateurovky. Tak sme si vypýtali tri točené vanilkové zmrzliny a šli sme cez Sad Janka Kráľa priamo na pláž, kde sa mal konať koncert. Keď sme tam dorazili, superstáristi tam už boli. Išli sme sa teda postaviť k pódiu. Nebolo tam veľa ľudí. Mierne začínalo mrholiť. Ale bol to osviežujúci dážď. Zrazu začali baby okolo mňa kričať: "Hariiiiiiiiiiiiich Hariiiiiiiiiiich" Nabehli mi zimomriavky, pootočila som sa, či tam naozaj je. Videla som len Mareka. Všetci za ním bežali, ale potom zistili, že to Maťo nie je, a tak sa otočili späť. Ja som sa rozhodla, že pôjdem za ním. Zaujímalo ma, ako zareaguje. To som vážne nečakala. "Ahooooj Alex. Ako sa máš?" A vystískal ma. "Ty sa ma pýtaš, ako sa mám po včerajšku? Klamala by som, keby som ti povedala, že dobre." Mayoo sa na mňa usmial, chytil ma za ruku a odtiahol ma preč. Ó Bože, to bol dotyk. Milujem Marekove ruky a tie jeho krásne dlhé prsty. Keby mal také aj Maťo, bol by pre mňa nedosiahnuteľný. Netušila som, kam ma vedie. Ale pochopila som, keď som videla zelenú škodovku. Otvoril dvere na aute a posadil ma dozadu. K Martinovi. "Ahoj Maťko. Čo sa stalo včera?" Nič nepovedal. Otvoril si dvere a vystúpil. Ostala som úplne v šoku. Prišlo mi zle. Určite som bola zelenšia ako špenát. Už som cítila, ako mi po tvári stekajú slzy. Neubránila som sa. Sledovala som, kam pôjde. Postavil sa k stromu a vyzeralo to, akoby zhlboka dýchal. Akoby sa mal práve premeniť na vlkolaka. Mala som o neho naozajstný strach. Keby som tak vedela čítať myšlienky. Marek za ním prišiel, niečo múdre mu povedal. Stáli tam asi päť minút. Mala som pocit, že som už dávno nemala byť v tej škodovke. Marek sa počas mojej úvahy stratil a Maťo tam ešte chvíľu stál. Znova sa nadýchol a nastúpil do auta. Sadol si vedľa mňa. Usmial sa na mňa a silno ma objal. "Nemal som to včera spraviť. Tak zbabelo utiecť." - utrel mi slzu z pravého líca a ochutnal ju. Za iných okolností by som povedala, že fuj to. Ale práve teraz mi to pripadalo veľmi milé. "A prečo si to vlastne spravil? Prečo si zmizol bez rozlúčky?" - chcela som vedieť. "Zľakol som sa." - sklonil hlavu a chytil ma za ruku. "Čoho si sa zľakol?" - nechápala som. Preplietla som si s ním prsty a čakala na odpoveď. "Poviem ti to takto. Začal som cítiť niečo, na čo nie som celkom zvyknutý."
Nevedela som, čo mám povedať. Čakala som, čo povie ďalej. "Bál som sa toho nového pocitu. Je to príjemný pocit. Ešte nikdy som to necítil. Myslel som si, že som už bol zamilovaný. Ale nie je to pravda." - sledoval ma, ako reagujem. "Práve teraz sa snažím naučiť zosúladiť sa s tým, čo cítim. Mala by si to vedieť. Ešte som to nikdy nikomu nepovedal takto vážne. Zamiloval som sa do teba. Nemôžem to zmeniť." Po chvíli sa usmial. Takým tým dych vyrážajúcim úsmevom. A ja som veru nedýchala. Neverila som tomu, čo mi práve povedal. "Ty ma máš naozaj rád?" - overovala som si. "Nie. Ja ťa milujem." Hlavu som si oprela o sedadlo predo mnou. Rukami som si zakrývala tvár a hlavne tú moju červeň v nej. Z ničoho nič som sa strašne začala smiať. Maťo na mňa pozeral asi tak, že či som v pohode. To ste vážne mali vidieť. Ten pohľad bol na nezaplatenie. Zavrela som oči na tri sekundy a opäť som ich otvorila, či sa mi nesníva. Lebo ak áno, tak je to ten najkúzelnejší sen, aký som kedy mala. Ale nie, našťastie to bola realita. Maťo sedel pri mne, anjelsky sa usmieval a pravdepodobne čakal, kým mu niečo odpoviem. "Maťko, strašne si ma prekvapil. Dojal si ma doslova. Mohol si si všimnúť, že ani ty mi nie si veľmi ľahostajný. A s istotou môžem tvrdiť, že aj ja ťa ľúbim." - priznala som sa. Musím uznať, že vyjadriť svoje city nie je až také zložité. Najmä ak to spravil už niekto pred vami. Objala som ho. A slzy mi v jeho objatí padali jeho tričko. Slzy šťastia. "Maťko? Že tu máš niečo na prezlečenie?" - zasmiala som sa. Pochybovačne sa na mňa pozrel: "Prečo?" "No, trošku som ti zaslzila tričko na ramene." "Ale áno trdielko, mám tu košieľku. Chceš vidieť, ako sa prezliekam?" - zasmial sa. "Vieš čo? Radšej nie." Dala som mu pusu na líce a vystúpila som z auta. Pridala som sa zase k dievčatám, s ktorými som prišla. Stále som sa usmievala. "Alex, kde si bola? Sme ťa hľadali." - spýtala sa ma Bea. "Bola som s Marekom."- odvetila som. "Kto je Marek?" - chcela vedieť Bea. A Kajka na ňu hneď zaútočila: "Ty nevieš kto je Marek? Veď to je Harichov klavirista. Hraje s ním v kapele. Pre Boha, ako som s tebou mohla ísť von?" - doberala si ju. Kaja sa obrátila v návale vzrušenia na mňa: "Ty sa odkiaľ poznáš s Marekom?" "No veď z natáčania. Stretla som tam Martina a on nám predstavil Mareka. To je všetko." Nemohla som im predsa povedať pravdu. Asi by to zničilo aj mňa, aj Maťa. Nikomu nič nebudem hovoriť, pokiaľ sa s Maťom o nás dvoch neporozprávam. Vidím to na dlhú, veľmi dlhú debatu. Mám obavy, ale neskutočne sa teším. Konečne sa mi do života prinavráti dobrodružstvo a štipka adrenalínu. Ani som si dnes neuvedomila, že je deň detí. Ten najkrajší. Ja som nikdy dni tohto typu nejako extra neprežívala. Ale možno od dnes sa to zmení. Postupne prichádzali na pódium jednotliví superstáristi. Maťo vyšiel v jeho bielo-modro kockovanej košeli. S hollywoodskym úsmevom na tvári pôsobil na duševný stav dievčat v prvých 2 radách. S Kajou a Beou sme sa postavili kúsok ďalej. Mali sme tak skvelý výhľad a nemuseli sme sa vpredu tlačiť. Škoda, že nevystúpila Gabika Gunčíková a Luky Adamec. Tak som si vychutnala vystúpenie Alžbetky Kolečkářovej, Martina Kurca, Celeste Buckingham a Moniky Povýšilovej. Milé ako si Celeste vyšla na pódium celkom bosá.

Keď mal vystúpiť Maťo, Marek si na plac nacupital aj s jeho krásnou červenou NORDicou. Jeho manželkou. Opäť si všetci mysleli, že je to Maťo, a preto začali po ňom vykrikovať: "Hariiiiiiiiich!! Maťoooooooo!!" Ja som sa len zasmiala. Myšlienkami som bola totiž úplne inde. Ešte stále v aute. Neuveriteľné. Poznám sa s človekom od predvčera a mám pocit, akoby som ho poznala dlhé roky. A Marek? Ten je mi už teraz ako brat. Som zvedavá, ako sa vyvinú naše medziľudské vzťahy. Hihi. V podstate som bola mimo počas celého koncertu. Chcela som byť už zase s Maťom o samote. Objímať ho. Hrať sa s jeho vláskami. Mačkať mu líčka. Štekliť ho. V jednej sekunde ma prepadla panika. Bože môj, veď dnes po koncerte odchádzajú do Liptovského Mikuláša. Čo spravím? Nálada ma totálne prešla. Po koncerte bola autogramiáda. No bola by som blbá, keby som sa tam išla tlačiť. Veď Maťo mi zoženie všetky autogramy. Ďalšia, pre mňa ako zberateľku podpisov, veľmi cenná výhoda. Už sa vidím, ako si vystrihujem menovky a lepím si ich spolu s autogramami pomocou fotorožtekov do mojej zberateľskej knihy. Niekedy si pripadám ako stará babka, ktorá nemá čo robiť. A čo? Je to môj koníček. Hlavne keď som s tým zbieraním podpisov začala už na lodi. Chodili tam rôzni známi ľudia. A keď som chodila do Ameriky, v uliciach Los Angeles som takmer každý deň niekoho slávne stretla. Vždy som chodila cez Walk of fame. Fascinovalo ma to chodiť a pritom si všímať každú hviezdu. Raz som sa rozhodla prejsť všetky hviezdy. Úplne na každú jednu stúpiť. Trvalo mi to dva dni. Také ozajstné dva dni. Od rána do večera som chodila a chodila. Postretávala som rôzne celebrity. Whoopi Goldberg, George Clooney, Miley Cyrus, Rihanna, Demi Lovato, Daniel Radcliff, Emma Watson, Robert Pattinson, Cameron Diaz a veeeeľa ďalších. Dokázala by som vám sem vypísať mená na tri strany. Ale to by sa vám nechcelo čítať. By ste to preskočili. No aj by som sa vrátila ku koncertu. Teda čo bolo po ňom. Dievčatá sa všetky nahrnuli do jednej veľkej tlačenice. Bolo to hrozné. Ale určite nie také hrozné ako na autogramiáde niekedy v apríli. Bola som tam len pozrieť. Stretla som sa iba s Denisom Lachom a Jergušom Oravcom. Jerguš je môj osobný Edward Cullen. Je to veľmi talentovaný človiečik. Vedela by som si ho predstaviť v New Yorku na Madison Square Garden. Vypredaná hala. Tisícky fanúšikov, ktorí skandujú jeho meno. Tajný sen Haricha. Ten by tiež mohol byť "hoden". Zase som odbočila od témy. Počasie sa umúdrilo. Prestalo popŕchať a ja som ostala pri pódiu sama. Marek si zbalil svoju ženu do púzdra. Išla som teda za ním. Pomôcť mu. Bol tam Laco. Tak som sa s ním dala do reči. Rozprávali sme sa o všeličom. Hlavne o tom, ako sa Maťo včera správal, keď prišiel k jeho tete. S nikým nehovoril. To sa JEMU často nestáva. Vlastne on vždy musí niečo tárať. Lacino mi hovoril o tom, aký bol, keď bol malý. O tom, čo má rád a čo neznáša. Asi ma chcel vyvarovať pred svojim synom. Aby som vedela, do čoho idem. Ale mala som z neho úžasný pocit. Veľmi mi pripomínal môjho otca. Už teraz viem, že s ním budem mať veľmi dobrý vzťah. Tiež mi spomínal, ako si Maťo doberal Lenku, keď boli malí. A teraz sú si vzácni, keďže sú menej často spolu. Že sa dnes chystajú domov po dlhom čase. Lacko sa už tešil. A ja som sa tešila s ním, že si konečne normálne oddýchnu. Ale zároveň som bola smutná z toho, že ich budem mať tak ďaleko. Zazvonil mu telefón. Tak sa ospravedlnil a šiel si vybaviť hovor. Stála som pri zelenej škodovke a čakala som ani neviem na čo. Asi na koniec autogramiády. Zrazu ma niekto poklepal po pleci. "Ahoj Mareček. Môžem ti nejako pomôcť?" - ponúkla som sa. "Ale nie, len som sa chcel porozprávať. Len tak. O ničom." - zamyslel sa. "Niečo ťa trápi? Kľudne mi to povedz." "Nič ma netrápi. Len som hrozne unavený." "Aha, potreboval by si sa poriadne vyspať." "No veď to, lenže nemám kedy. Ani kde. Keď som doma, Lukáš mi nedá pokoj. A chcem sa venovať mamke." - vysvetľoval. "Ja viem Marek. Ale uvedom si, že tvoj spánkový deficit je veľmi vysoký. Musíš sa vyspať. A ja mám celkom dobrý nápad." - svitlo mi. Marek sa na mňa pozrel, ale zrejme nemyslel na to, na čo ja. "Počúvam?" "No nemusel by si ísť domov. Ostaň u mňa. Tam sa dáš dokopy. A najlepšie by bolo, keby zostal aj Maťo. Ale na druhej strane, chápem, že chcete ísť za rodinou." Nechcela som sa ukázať ako príliš sebecká. "No ono by to nebol až taký zlý nápad. Ja by som aj ostal. Ale to sa musíš spýtať Lacka. Martin bude musieť ísť domov. Asi bude žiarliť." - zasmial sa. Laco medzitým vybavil ešte ďalšie dva telefonáty. Išla som za ním. "Ujo Lacko? Mohol by ostať Marek u mňa? A najlepšie s Maťom?" - trochu som ostýchala. "No vieš, musíme ísť domov. Za Mareka som zodpovedný. Nemôžem ho tu nechať. Okrem toho, ideme zase do Prahy v nedeľu. Ozaj, nechcela by si ísť aj ty? S tým, že do Prahy by si sa nejako dopravila. Stretli by sme sa tam a išla by si s nami? Naspäť by sme išli v pondelok. Ideme do Blavy aj tak. By sme ťa hodili." Wow, tak to som nečakala. Vedela som, že ich tu nenechá, ale že ma vezmú na grandfinále Superstar. Páni. "Tak dobre. Ja sa teda ešte s Maťom dohodnem čo a ako. Veľmi pekne vám ďakujem." - tešila som sa. Vrátila som sa k Marekovi. "No nič z toho nebude, Marečku." "Ja som vedel, že to nevyjde." - chichotal sa. "No super, tak na čo si ma posielal na samovraždu?" "Alex? Ideš teraz domov?" - zvolal na mňa Laco. "Hej, idem. Prečo?" "Len tak, zvezieme ťa. Aj tak, ideme ešte do Podunajských Biskupíc. Máme to cestou." "Super, ďakujem." Moderátor dnešnej akcie Milanko ukončil autogramiádu. Konečne, povedala som si. Už sa pomaly superstáristi rozpŕchali, no Maťo ešte chvíľku ostal. Fotil sa so svojimi fanynkami. Marek do mňa zatiaľ štuchal svojím dlhým prstom do ramena. Asi sa veľmi nudil. Po pár minútach išiel Laco po Maťa. Hurá, znova ho vidím. A na ďalších pár minút bude iba môj. Vlastne nie. Musím sa oňho podeliť s Mayoom. Maťo prišiel, ani ma neobjal, no zavelil mi, aby som nastúpila. Sadli sme si dozadu. Aj keď v stiesnených priestoroch, no boli sme spolu. Marek sedel na sedadle spolujazdca a jedným okom nás špehoval v spätnom zrkadle, či už s Maťom neležíme na sebe. No nie, to by sme si pri Lacovi nedovolili. Laco dupol na plyn a naša romantická jazda sa mohla začať.

Príbeh na eMtú - 4. časť

4. března 2012 v 13:36 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Bol veľmi nežný. Nosom mi prechádzal po pravej kľúčnej kosti až k brade a zase naspäť. Neopísateľný pocit. Asi lepší než samotné bozkávanie. Kto nezažil, nevie. Začal ma jemne pusinkovať na krku, potom na nose a vlastne po celej tvári. Posadil ma a prehodil si moje nohy okolo jeho trupu. Ľavou rukou ma hladkal po pravom stehne a pravou rukou sa mi hral z vlasmi. Veľmi dlho sa mi pritom pozeral priamo do očí. Roztápala som sa závratnou rýchlosťou. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji. Nevedela som, čo robiť a zjavne ani on celkom nie. Tak som sa k nemu viac nalepila, zaborila som mu prsty do vlasov a vlepila som mu veľkú pusu na ústa. "Ty si moje trdielko. Vieš o tom?" - potešil ma. "Hej? Zaujímavé. Ty si moje ňuňátenko." - zasmiala som sa. Dal mi pusu na líce, postavil sa a odkráčal hore do obývačky. Teraz som to zrejme nesprávne pochopila. Dobre, nepochopila som to vôbec. Prečo bez slova zmizol? Možno si šiel po nejakú pomôcku. Nemyslite hneď na úchylnosti. Možno šiel po šľahačku alebo náš obľúbený med. Tak som sa chcela nechať prekvapiť a nešla som za ním. Čakala som. Po dobrých dvadsiatich minútach som sa postavila, že idem pozrieť, čo tam tak dlho robí. Nikki sa objavila vo dverách a spýtala sa ma: "Ty si Maťa dačím nasrala? Nechal ti na kuchynskej linke odkaz a odišiel aj s Marekom." Oblial ma studený pot. Čo som spravila niečo zle? Prečo sa so mnou nerozlúčil? Prečo mi vlastne nepovedal, že odchádza? Nechápem. Išla som sa prezliecť do domáceho úboru. Zapla som facebook. Maťo bol offline. Nechcela som mu zavolať. Bála som sa, že odišiel kvôli mne a nechcela som to ešte viac pokaziť. Ale vážne ma trápilo, prečo to spravil. Nikki sa so mnou rozlúčila a odišla domov. Ahá, napadlo ma. Zabudla som na odkaz v kuchyni. Bežala som rýchlo k nemu.
Milá Alex,
prepáč, že som tak zbabelo odišiel. Ty za to nemôžeš. To ja.
Dúfam, že sa zajtra vidíme na koncerte.
Maťo.

Cítila som, že sa mi do očí natlačili slzy. Čo niečo skrýva predo mnou? Je to upír? Alebo nejaký akčný hrdina? Možno špión. Hlavou mi prechádzali rôzne výjavy z hororov. Videla som, ako som spala a Martin ma chcel uhryznúť do krku. Ak je upír, nech mi to povie. Ja to pochopím. Budem s ním chcieť byť. Budem ako Bella. Obetujem sa za našu lásku. Ale čo. To je len vo filmoch. Upíry neexistujú. Škoda obrovská. Mám smolu, že som sa nenarodila vo svete fantasy a sci-fi. Byť avatarkou by mohlo byť skvelé. Z nereálnych predstáv som prešla na tie skutočnejšie. Stále som v rukách žmolila papierik. Rozhodla som sa mu zavolať a zistiť, čo sa stalo. "Číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Zav..." Strč sa, krava! Zahučala som do telefónu. Ani nestihla domudrovať, tak rýchlo som ju zrušila. Zbehla som hore do izby pozrieť, čo je nové na facebooku. Celkom nič. Ále čo by. Harix je zapnutý. Napísala som mu:
Alex: Maťo, čo takého som ti spravila, že si tak rýchlo aj s Mayoom odišiel? Áno, prečítala som si odkaz. Chyba je v tebe? A aká prosím ťa? Veď ty si chodiaca bezchybná dokonalosť... :P Vieš, že mi môžeš dôverovať :). Tak mi prosím napíš, čo sa to práve v tvojej hlavičke odohráva. Nerada žijem v neistote. Čakám na dlhú odpoveď. :) :) :*
Neodpisoval.
Alex: Možno máš veľa práce alebo čo. Ale mohol by si mi odpísať. Či ti nestojím ani za jedno vysvetlenie? :)
Vôbec nič.
Alex: Tak ťa nechám na pokoj. Možno ti niečo preletelo cez nos, alebo na mňa kašleš, alebo vážne nie si pri notebooku. Maj sa.
Totálne ma ignoroval. Myslela som, že ho zahluším. Po dvoch minútach:
Alex: Maťoooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo!!!!!!!!!!
A odpojil sa. Ahá, takže mu leziem na nervy. Mohol mi to rovno napísať. Načo mi písal odkaz, že dúfa, že sa vidíme zajtra na koncerte? Silno uvažujem o tom, že tam ani nepôjdem. Keď sa takto správa. A možno by som predsa len mala ísť a dostať z neho vysvetlenie. Stúpal mi tlak a povedala som si, že dnes večer to vidím na poriadne vyrevanie sa do vankúša. A tak sa aj stalo. Hneď na to som zaspala. Ráno, som sťažka otvorila oči. Celé som ich mala dolepené od sĺz. Pozrela som sa na mobil, koľko je hodín. Hneď som sa vybodla na čas. 'Máte 1 novú správu'. Od Tety Hortenzie. Zrejme si povedal, že mi chce niečo napísať. S napätím som ju otvorila. Nič iné, len jedno slovo: "Prepáč." Žiaden smajlík, proste nič. Zavolala som mu, no tentokrát nezdvíhal. Som zvedavá, ako to dnes dopadne. Zdá sa, že až taký dokonalý nie je.
Poznáte ten pocit bezmocnosti? Presne taký som mala aj ja. Bola som úplne bezmocná. Nevedela som, kde ej chyba. Naučili ma, že ak je nejaký prúser, treba ho okamžite odstrániť. No ale v tomto prípade som nič nemohla robiť. Martin mi nič nepovedal. Zavolala som Nikki. "Ahoj Nikki, tak ako dnes? Ideme?" - uisťovala som sa, či si náš plán nezmenil. Zmenil. "Alex, je mi to veľmi ľúto, ale ja dnes vážne nemôžem. V orchestri vypadla jedna huslistka. Musím ju zastúpiť. Naozaj ma to mrzí." - ospravedlňovala sa. "Jasné, chápem. Veď aj tak si pre mňa spravila viac ako som čakala. Ďakujem a uži si vystúpenie. Kde to vlastne hráš?" "Ale prosím ťa, hráme kostolné skladby priamo biskupovi. Dobre vieš, ako milujem tento štýl. Radšej by som bola s tebou. Máme to v jednom z trnavských kostolov. Ešte mi za to ani nezaplatia. Aspoň, že mám cestu zadarmo a prehliadku Trnavy. Ale mám to premyslené. Ak ma naštvú, pôjdem niekam do centra hrať na ulicu. Možno si zarobím. A vlastne, ty ako? Maťo sa ti ozval? Zvládne ísť na ten koncert aj bezo mňa?"
"Tak to máš skvelé vyhliadky na dnešný deň. Mne sa Maťo neozval. Iba mi napísal esemesku, že prepáč. Nepochopila som ho. Rozmýšľam, že sa stanem pravou haricefkou. Že ho proste budem brať len ako speváka, ktorého mám rada. A skúsim sa dnes dohodnúť s nejakými haricefkami, ktoré idú na koncert, či by sme sa nestretli." "No dobre, tak ja na teba myslím, aj ty mysli na mňa. Už musím končiť. Utekám na skúšku a potom do tej Trnavy." - lúčila sa. "Dobre moja, papa. Ozvi sa mi, keď budeš v Blave." Zložila som a sadla si na gauč. Po chvíli som sa postavila a šla do kuchyne. Vyhnal ma hlad. Otvorila som chladničku a zistila som, že v nej nič nie je. Iba jeden tanier prikrytý servítkou. Vytiahla som ho. Vzala som si toastík do ruky a s chuťou som sa zakusla. Druhý som aj s tanierom pichla do mikrovlnky na minútku. Nech sa mi tá nutelka fajne roztopí v chlebíčku. Najedla som sa, dopriala som si hodinku vo vani. Snažila som sa veľmi nepremýšľať nad včerajškom. Teda skôr som myslela na to, aké to bolo krásne, pokým neodišiel. Každý jeden bozk a každý dotyk som v myšlienkach prežívala znova a znova. Po kúpeli som si sadla s notebookom na gauč a zapla som sa na FB. Nič nové. Bývala spolužiačka Patrícia sa rozišla s jej priateľom, s ktorým chodila 3 roky. A dala sa dokopy s o dva roky mladším uchom. Kamoška Molly Johnson z L.A. si kúpila nového psa. Bývalý telocvikár, pán Marček sa snaží prestať fajčiť. Už aj pri jeho priezvisku si spomeniem akosi cez Marečka na Maťa. Osud mi chce zrejme niečo naznačiť. Išla som na Harichovu fanpage. Všimla som si tam akési baby, ako sa tešia na dnešný koncert.
Kajka Haricefka Kusková: aaaa už len 5 hodín do koncertu. Kto ide? Nech dá like.
SašenQa Bílá: ahooj. Aj ja idem... Len nemám s kým :D :D mohla by som sa pridať? :D :P
Kajka Haricefka Kusková: jasné, pridaj si ma do priateľov. ;) a dohodneme sa.
Pridala som si ju teda do priateľov. Na vysvetlenie - SašenQa Bílá je môj vymyslený profil. SašenQa, pretože som Saša. A Bílá, má to taký skrytý význam. Ale hlavne preto, že s Luckou Bílou sme menovkyne. Ona je tiež Zaňáková. Je to iba čistá náhoda, ale som rada, že sa volám tak, ako sa volám. Okrem toho, Lucie Bíla je pre mňa najúžasnejšia speváčka v dejinách všetkých speváčok v celom Česku aj na Slovensku. Rada by som sa s ňou niekedy stretla. Asi s Nikki podnikneme cestu do nejakého zaujímavého mesta, kde sme ešte neboli a pôjdeme na koncert. S Kajou sme si super pokecali a dohodli sme sa, že sa stretneme pred Auparkom o 14:00. Pozrela som na hodinky. Ukazovali 12:00. No najvyšší čas sa chystať. Išla som sa obliecť. Počasie mi veľmi neprialo, a tak som si obliekla bledé rifle a čierne tričko s nápisom FUCK THIS DAY. Milujem veci s nápismi. Tak dokážem dať najavo, čo si myslím aj bez zbytočných slov. Vlasy som si nechala rozpustené, iba som ich trocha prečesala. Nacapkala som si na tvár veľmi decentne make-up. Na očné tiene zabudni! Povedala som si. Dala som si len vodeodolnú špirálu, pre vysokú pravdepodobnosť záchvatu plaču.

Velká sázka Haricha a Myslivcové: Dominika prohrála, v pátek zazpívá!

1. března 2012 v 23:41 | SiS |  Press
Narozeninová oslava Krasna.cz - 42
Pamatuješ na naši velkou sázku, ve které nakonec prohrála Dominika Myslivcová? V pátek 2. 3. zazpívá!
Na oslavě prvních narozenin magazínu Krasna.cz se zpěvák Martin Harich a blogerka Dominika Myslivcová vsadili o to, zda holky dajít během dvou týdnů dohromady 1000 důvodů, proč je lepší být holkou než klukem. Sice jsme se snažily, tisícovku sjme ale dohromady nedaly, a tak jsme my holky - reprezentované Dominikou - prohrály. A Dominika teď musí zrealizovat svou část sázky.

Zavázala se, že když prohraje, zapívá na veřejnosti písničku Martina Haricha. Martin jí vybral svůj hit Ja ťa nájdem.

Dominika ho ve svém podání předvede už v pátek 2. března v Praze. Celou akci, která se bude konat od 14 hodin před obchodním centrem Nový Smíchov na Andělu, pro vás samozřejmě natočíme, ať se můžete na výsledek sázky podívat.

Rozhovor s Marekom Masarikom :)

1. března 2012 v 22:40 | SiS |  Marek Masarik
Jeden z najlepších česko-slovenských klaviristov - Marek Masarik, je členom kapely Musitany Hope. Má 17 rokov a navštevuje gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Položila som mu pár otázok, na ktoré rád odpovedal :)
1) Ako dlho hráš na klavír? Prečo práve klavír a kto ťa k tomu viedol?
MM: Tak na klavíri hrám už 11 rokov, v podstate od mojich 6 rokov :) Neviem prečo práve klavír, ale doviedla ma k tomu mamina spolu s mojou starou mamou, pretože aj ony boli klaviristky:)
2) Kedy ste sa spolu s Martinom Harichom rozhodli založiť skupinu Musitany Hope?
MM: Fúha to si presne nepamätám, mohlo to byť tak 4-5 rokov dozadu? My sme poznali už veľmi dávno, v podstate sa s ním poznám tiež od 6 rokov, ale tak vážne sme sa začali kamarátiť, keď sme prišli na gympel a potom sme vlastne aj zistili, že on vie spievať, ja hrať a už to išlo :P
3) Ako si rozumieš s členmi kapely?
MM: S chalanmi si rozumiem veľmi dobre, za ten krátky čas čo sa poznáme sme sa veľmi zblížili, chodíme spolu na kávičku,toastíky, poohovárame každého a v podstate z nás vznikla taká správna pánska parta :D
4) Máš veľa fanúšičiek. Neprekáža ti to občas, že ťa na ulici spoznávajú, chcú sa s tebou fotiť, podpis...
MM: To mi neprekáže vôbec, je to od nich veľmi milé a vždy ma to dokáže neskutočne potešiť keď si ma zastavia.
5) Máš s nimi nejaký nepríjemný zážitok? ak áno, aký?
MM: Tak samozrejme, niekedy to už trošku prepískne pohár mojej trpezlivosti a miestami mi to začína vadiť, keď človek nemôže ísť pomaly ani na WC, ale tak vždy sa tak nad tým pozastavím, že to je v podstate len preto, že človeka majú radi :) Tak to ďalej neriešim a len sa tomu smejem :P
6) Prezradíš nám, či máš momentálne priateľku? ...ak nie, vedel by si si predstaviť vzťah práve so svojou fanúšičkou?
MM: Momentálne žiadnu vážnejšiu známosť nemám. Myslím že by som si to vedel predstaviť , ale myslím, že by to nebolo možné pretože času je veľmi málo a nemal by som na to čas :/ ale určite áno :)
7) Keby si dostal ponuku hrat v nejakom filme, prijal by si to ??:)
MM: Ako to myslíš? Ak hrať ako pianista, tak to určite, ale ak hrať herca, tak to určite nie, pretože moje herecké schopnosti dosahujú bod mrazu :D
Kapela Musitany Hope

Pripravila: Niky Juhaniaková

5Angels - FB5 (15. díl) - Martin Harich

1. března 2012 v 18:00 | SiS |  Videá
Baby z 5Angels vyspovedali Maťa Haricha :) Zlaté :) Hlavne ten koniec :D .D


Martin Harich: Zámocký pán

1. března 2012 v 10:53 | SiS |  Press
článok zo včerajšieho Rytmu života. Krásne fotky :) Škoda, že také maličké :)