close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Príbeh na eMtú - 4. časť

4. března 2012 v 13:36 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Bol veľmi nežný. Nosom mi prechádzal po pravej kľúčnej kosti až k brade a zase naspäť. Neopísateľný pocit. Asi lepší než samotné bozkávanie. Kto nezažil, nevie. Začal ma jemne pusinkovať na krku, potom na nose a vlastne po celej tvári. Posadil ma a prehodil si moje nohy okolo jeho trupu. Ľavou rukou ma hladkal po pravom stehne a pravou rukou sa mi hral z vlasmi. Veľmi dlho sa mi pritom pozeral priamo do očí. Roztápala som sa závratnou rýchlosťou. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji. Nevedela som, čo robiť a zjavne ani on celkom nie. Tak som sa k nemu viac nalepila, zaborila som mu prsty do vlasov a vlepila som mu veľkú pusu na ústa. "Ty si moje trdielko. Vieš o tom?" - potešil ma. "Hej? Zaujímavé. Ty si moje ňuňátenko." - zasmiala som sa. Dal mi pusu na líce, postavil sa a odkráčal hore do obývačky. Teraz som to zrejme nesprávne pochopila. Dobre, nepochopila som to vôbec. Prečo bez slova zmizol? Možno si šiel po nejakú pomôcku. Nemyslite hneď na úchylnosti. Možno šiel po šľahačku alebo náš obľúbený med. Tak som sa chcela nechať prekvapiť a nešla som za ním. Čakala som. Po dobrých dvadsiatich minútach som sa postavila, že idem pozrieť, čo tam tak dlho robí. Nikki sa objavila vo dverách a spýtala sa ma: "Ty si Maťa dačím nasrala? Nechal ti na kuchynskej linke odkaz a odišiel aj s Marekom." Oblial ma studený pot. Čo som spravila niečo zle? Prečo sa so mnou nerozlúčil? Prečo mi vlastne nepovedal, že odchádza? Nechápem. Išla som sa prezliecť do domáceho úboru. Zapla som facebook. Maťo bol offline. Nechcela som mu zavolať. Bála som sa, že odišiel kvôli mne a nechcela som to ešte viac pokaziť. Ale vážne ma trápilo, prečo to spravil. Nikki sa so mnou rozlúčila a odišla domov. Ahá, napadlo ma. Zabudla som na odkaz v kuchyni. Bežala som rýchlo k nemu.
Milá Alex,
prepáč, že som tak zbabelo odišiel. Ty za to nemôžeš. To ja.
Dúfam, že sa zajtra vidíme na koncerte.
Maťo.

Cítila som, že sa mi do očí natlačili slzy. Čo niečo skrýva predo mnou? Je to upír? Alebo nejaký akčný hrdina? Možno špión. Hlavou mi prechádzali rôzne výjavy z hororov. Videla som, ako som spala a Martin ma chcel uhryznúť do krku. Ak je upír, nech mi to povie. Ja to pochopím. Budem s ním chcieť byť. Budem ako Bella. Obetujem sa za našu lásku. Ale čo. To je len vo filmoch. Upíry neexistujú. Škoda obrovská. Mám smolu, že som sa nenarodila vo svete fantasy a sci-fi. Byť avatarkou by mohlo byť skvelé. Z nereálnych predstáv som prešla na tie skutočnejšie. Stále som v rukách žmolila papierik. Rozhodla som sa mu zavolať a zistiť, čo sa stalo. "Číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Zav..." Strč sa, krava! Zahučala som do telefónu. Ani nestihla domudrovať, tak rýchlo som ju zrušila. Zbehla som hore do izby pozrieť, čo je nové na facebooku. Celkom nič. Ále čo by. Harix je zapnutý. Napísala som mu:
Alex: Maťo, čo takého som ti spravila, že si tak rýchlo aj s Mayoom odišiel? Áno, prečítala som si odkaz. Chyba je v tebe? A aká prosím ťa? Veď ty si chodiaca bezchybná dokonalosť... :P Vieš, že mi môžeš dôverovať :). Tak mi prosím napíš, čo sa to práve v tvojej hlavičke odohráva. Nerada žijem v neistote. Čakám na dlhú odpoveď. :) :) :*
Neodpisoval.
Alex: Možno máš veľa práce alebo čo. Ale mohol by si mi odpísať. Či ti nestojím ani za jedno vysvetlenie? :)
Vôbec nič.
Alex: Tak ťa nechám na pokoj. Možno ti niečo preletelo cez nos, alebo na mňa kašleš, alebo vážne nie si pri notebooku. Maj sa.
Totálne ma ignoroval. Myslela som, že ho zahluším. Po dvoch minútach:
Alex: Maťoooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo!!!!!!!!!!
A odpojil sa. Ahá, takže mu leziem na nervy. Mohol mi to rovno napísať. Načo mi písal odkaz, že dúfa, že sa vidíme zajtra na koncerte? Silno uvažujem o tom, že tam ani nepôjdem. Keď sa takto správa. A možno by som predsa len mala ísť a dostať z neho vysvetlenie. Stúpal mi tlak a povedala som si, že dnes večer to vidím na poriadne vyrevanie sa do vankúša. A tak sa aj stalo. Hneď na to som zaspala. Ráno, som sťažka otvorila oči. Celé som ich mala dolepené od sĺz. Pozrela som sa na mobil, koľko je hodín. Hneď som sa vybodla na čas. 'Máte 1 novú správu'. Od Tety Hortenzie. Zrejme si povedal, že mi chce niečo napísať. S napätím som ju otvorila. Nič iné, len jedno slovo: "Prepáč." Žiaden smajlík, proste nič. Zavolala som mu, no tentokrát nezdvíhal. Som zvedavá, ako to dnes dopadne. Zdá sa, že až taký dokonalý nie je.
Poznáte ten pocit bezmocnosti? Presne taký som mala aj ja. Bola som úplne bezmocná. Nevedela som, kde ej chyba. Naučili ma, že ak je nejaký prúser, treba ho okamžite odstrániť. No ale v tomto prípade som nič nemohla robiť. Martin mi nič nepovedal. Zavolala som Nikki. "Ahoj Nikki, tak ako dnes? Ideme?" - uisťovala som sa, či si náš plán nezmenil. Zmenil. "Alex, je mi to veľmi ľúto, ale ja dnes vážne nemôžem. V orchestri vypadla jedna huslistka. Musím ju zastúpiť. Naozaj ma to mrzí." - ospravedlňovala sa. "Jasné, chápem. Veď aj tak si pre mňa spravila viac ako som čakala. Ďakujem a uži si vystúpenie. Kde to vlastne hráš?" "Ale prosím ťa, hráme kostolné skladby priamo biskupovi. Dobre vieš, ako milujem tento štýl. Radšej by som bola s tebou. Máme to v jednom z trnavských kostolov. Ešte mi za to ani nezaplatia. Aspoň, že mám cestu zadarmo a prehliadku Trnavy. Ale mám to premyslené. Ak ma naštvú, pôjdem niekam do centra hrať na ulicu. Možno si zarobím. A vlastne, ty ako? Maťo sa ti ozval? Zvládne ísť na ten koncert aj bezo mňa?"
"Tak to máš skvelé vyhliadky na dnešný deň. Mne sa Maťo neozval. Iba mi napísal esemesku, že prepáč. Nepochopila som ho. Rozmýšľam, že sa stanem pravou haricefkou. Že ho proste budem brať len ako speváka, ktorého mám rada. A skúsim sa dnes dohodnúť s nejakými haricefkami, ktoré idú na koncert, či by sme sa nestretli." "No dobre, tak ja na teba myslím, aj ty mysli na mňa. Už musím končiť. Utekám na skúšku a potom do tej Trnavy." - lúčila sa. "Dobre moja, papa. Ozvi sa mi, keď budeš v Blave." Zložila som a sadla si na gauč. Po chvíli som sa postavila a šla do kuchyne. Vyhnal ma hlad. Otvorila som chladničku a zistila som, že v nej nič nie je. Iba jeden tanier prikrytý servítkou. Vytiahla som ho. Vzala som si toastík do ruky a s chuťou som sa zakusla. Druhý som aj s tanierom pichla do mikrovlnky na minútku. Nech sa mi tá nutelka fajne roztopí v chlebíčku. Najedla som sa, dopriala som si hodinku vo vani. Snažila som sa veľmi nepremýšľať nad včerajškom. Teda skôr som myslela na to, aké to bolo krásne, pokým neodišiel. Každý jeden bozk a každý dotyk som v myšlienkach prežívala znova a znova. Po kúpeli som si sadla s notebookom na gauč a zapla som sa na FB. Nič nové. Bývala spolužiačka Patrícia sa rozišla s jej priateľom, s ktorým chodila 3 roky. A dala sa dokopy s o dva roky mladším uchom. Kamoška Molly Johnson z L.A. si kúpila nového psa. Bývalý telocvikár, pán Marček sa snaží prestať fajčiť. Už aj pri jeho priezvisku si spomeniem akosi cez Marečka na Maťa. Osud mi chce zrejme niečo naznačiť. Išla som na Harichovu fanpage. Všimla som si tam akési baby, ako sa tešia na dnešný koncert.
Kajka Haricefka Kusková: aaaa už len 5 hodín do koncertu. Kto ide? Nech dá like.
SašenQa Bílá: ahooj. Aj ja idem... Len nemám s kým :D :D mohla by som sa pridať? :D :P
Kajka Haricefka Kusková: jasné, pridaj si ma do priateľov. ;) a dohodneme sa.
Pridala som si ju teda do priateľov. Na vysvetlenie - SašenQa Bílá je môj vymyslený profil. SašenQa, pretože som Saša. A Bílá, má to taký skrytý význam. Ale hlavne preto, že s Luckou Bílou sme menovkyne. Ona je tiež Zaňáková. Je to iba čistá náhoda, ale som rada, že sa volám tak, ako sa volám. Okrem toho, Lucie Bíla je pre mňa najúžasnejšia speváčka v dejinách všetkých speváčok v celom Česku aj na Slovensku. Rada by som sa s ňou niekedy stretla. Asi s Nikki podnikneme cestu do nejakého zaujímavého mesta, kde sme ešte neboli a pôjdeme na koncert. S Kajou sme si super pokecali a dohodli sme sa, že sa stretneme pred Auparkom o 14:00. Pozrela som na hodinky. Ukazovali 12:00. No najvyšší čas sa chystať. Išla som sa obliecť. Počasie mi veľmi neprialo, a tak som si obliekla bledé rifle a čierne tričko s nápisom FUCK THIS DAY. Milujem veci s nápismi. Tak dokážem dať najavo, čo si myslím aj bez zbytočných slov. Vlasy som si nechala rozpustené, iba som ich trocha prečesala. Nacapkala som si na tvár veľmi decentne make-up. Na očné tiene zabudni! Povedala som si. Dala som si len vodeodolnú špirálu, pre vysokú pravdepodobnosť záchvatu plaču.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lucka lucka | 8. března 2012 v 13:25 | Reagovat

ahojky    matko  maš  hezkej  hlas a  mislim  na  tebe  a  nevim  co  mam  delat :-)  :-(  :-(  :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama