close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Príbeh na eMtú - 7. časť

13. března 2012 v 10:00 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
V tejto chvíli som bola veľmi rada, že som spala tak dlho. Zajtrajšok tu bude o to rýchlejšie. Bolo na čase sa ísť osprchovať. Rozhodla som sa, že si pozriem na nete nejaké pekné modely autíčok. Predtým ako som šla surfovať po sieti, dala som do hrnca vodu a postavila ho na sporák. Bola som strašne hladná. Z mrazáku som vybrala posledné štyri kuracie párky. Nemám rada párky. Ani neviem, čo robili v mojej mrazničke. No nič. Mala by som ísť aj do tých potravín na pešiu zónu. Už sa chystám tri dni. Ahoj, moje druhé meno je Lenivosť. Heh. Keď mi voda začala vrieť, hodila som párky zbavené reklamnej šupky do hrnca. Bola som taká hladná, že po piatich minútach som ich musela vybrať a hneď trtnúť na tanier. K tomu dva chleby a horčicu. Zhltla som to celé asi za tri minúty. Naliala som do seba pohár chladeného pomarančového džúsu. Zapla som si v kuchyni na plné gule CD s mojimi obľúbenými pesničkami. Prvá bola Unintended od Muse. Vybehla som do izby, hodila som si na seba prvé rifle, ktoré som videla. Tričko som si dala to zo včera. Stále som z neho cítila Maťa. Vzala som si zo skrinky čierno-bielu pletenú tašku, vypla som rádio a vyšla von z domu. Zamkla som bráničku a vybrala som sa do obchodu. Treba niečo nakúpiť na zajtra. Vonku bolo krásne. To sa nedalo porovnať so včerajším zatiahnutým počasím. Slnko doslova pálilo. A to ešte nebolo celkom letné. Dnes si spravím asi deň len pre seba. Ľahnem si do trávy v mojej záhradke, predtým pôjdem skontrolovať teplotu vonkajšieho bazénu. Potom budem určite plánovať dni strávené s mojou láskou. No myslím, že by som to mala nechať na náhodu. Čo príde, príde. A už neodíde. Ocitla som sa pred našou samoškou a rýchlo som vošla dovnútra. Chcela som to mať čím skôr za sebou. Nemám rada nákupy jedla. No ale o oblečení by sa dalo polemizovať. Obchod nebol nejaký extra veľký a zase nevyzeral ani ako večierka. Proste klasické potraviny. Vzala som si košík a prevážala som sa pomedzi regáli. Nakupujem podľa usporiadaných regálov a nie podľa môjho zoznamu, ktorý som si opäť nenapísala. Našťastie mám kreditku. To je pre mňa veľká pomoc. Takže som ani nemusela príliš sledovať, akú hodnotu má môj nákup v košíku. Ako prvé som vzala nejaké cereálie, ďalej mlieko, syry, niečo bravčové, kurča, ryžu a veľa iných vecí potrebných na prežitie. Zastavila som sa pri časopisoch. Oslovil ma hneď jeden skvelý český. Bol v ňom Maťov plagát. Hneď som zobrala zo dva kusy. Posledné. Dostala som sa k drogéristickým potrebám. Šampóny, mydlá, farby na vlasy, make-upy, laky na nechty, bla bla bla. Uuu. Kondómy, lubrikačné gély a ďalšie nezvyčajné predmety. Teda nezvyčajné pre mňa. Už je na čase, aby som začala nosiť v peňaženke kondómy. Len tak pre istotu. Lenže ja už som bola mysľou niekde úplne inde. Vrátila som sa teda na zem. Prešla som regál asi päťkrát. Červená som bola ako semafor. Hlavu hore. Veď si to už kupovala pre Rasťa na narodky. Povedala som si povzbudzujúco. Vzala som si teda pár krabičiek a začala som ich študovať. Zelené, žlté, červené, priesvitné. Priesvitné na prvýkrát budú zrejme najideálnejšie. S príchuťou alebo bez? Radšej teda bez. Prvýkrát by som si to chcela naozaj užiť bez nejakých špekulácií. Nevedela som, že pri kupovaní obyčajných frcákov budem robiť ošiale. Hodila som ich teda do košíka a začala som myslieť na predohru. Ale ešte mi nikto nepovedal, že niečo bude. No istota je istota. Treba byť pripravený úplne všetko. Vzala som z regálu dve sprejové šľahačky a kráčala som k pokladni. Ako vždy, len jedna bola otvorená. Našťastie, tam nikto nebol, takže som mala nakúpené raz-dva. Cestou domov som sa zastavila v zelovoci. Kúpila som šesť zelených jabĺk a všimla som si krásne veľké červené jahôdky. Museli byť asi veľmi sladké. Neodolala som. Akoby na mňa kričali: "Kúp si nás. Uvidíš, že ti ešte poslúžime." Tak to ma už úplne presvedčili. Kúpila som hneď dve balenia. A spokojne som mohla ísť. Fakt som sa veľmi tešila. Pridala som do kroku, nech som už čím skôr doma. Tašky boli príliš ťažké. Konečne som prišla na moju ulicu. Vynorila som sa spoza rohu a videla na dom. Lepšie som sa prizrela za bránku a div mi oči z jamiek nevypadli.
Pred dverami môjho domu, na príjazdovej cestičke stál biely štvorkolesový pravdepodobne nový člen rodiny. V miernom údive som podišla k autu. Tašky som nechala na tráve a trikrát som si obišla celé autíčko dokola. Nazrela som dnu, keď v tom vystúpil ujo Pišta. Strýko môjho otca. Vlastní predajňu s automobilmi. Aj som na to zabudla. Prekvapene som naňho civela. "Dobrý deň, ujo Pišta! Ako ste sa sem dostali s touto parádou? To je vaše nové?" - vyletela som naňho. Človek v jeho veku by sa obyčajne zľakol, ale on sa začal smiať a objal ma. "Ahoj. Pozrime sa na Milanovu dcéru. Ty si ale vyrástla." - naťahoval mi líca. Áu, to bolelo. Stále mi to všetci robili. Už od malička. Neznášala som to. "Nevyhýbajte sa mojej otázke! Čo vy tu?" - tlačila som naňho aspoň slovne, keď nie ručne. "Tvoj otec ma sem poslal presne s týmto tu. Je krásny, že? Je len tvoj." "To nemyslíte vážne." "Myslím, Milan mi volal, že by si chcela auto. Povedal mi cenu, ktorú je ochotný zaplatiť, parametre auta, približný dizajn, aký by sa ti mohol páčiť. A pretože sme rodina, vybral som to najlepšie z najlepších. Ako môžeš posúdiť. Máš teraz mesiac na skúšku. Ak sa ti s ním bude dobre jazdiť a budeš s ním spokojná, tak bude tvoje nastálo." - vysvetľoval. "Ježkove oči, ale toto je príliš. Je krásne, ale to to to proste... Nemám slov. Ďakujem. Poďte aspoň na kávičku." - pozvala som ho. "Mne neďakuj. Urobil som to veľmi rád. Poďakuj sa otcovi. Ten to platil. A na kávičku by som rád šiel, ale mám prácu vo firme. Čakajú ma. Tu máš kľúče a všetky potrebné papiere a manuály. Tak ja teda idem. Veľa šťastných kilometrov. Ahoj." "Ďakujeeem ešte raz. A pozdravujte teda tetu Jarku a decká. Odišiel. Rádio, CD-prehrávač s podporou mp3 a iných formátov, diaľkové ovládanie zamykania, štyri elektrické okná, elektrické zrkadlá, automatická klimatizácia, multifunkčný volant, kožený interiér bledej farby, palubný počítač, navigačný systém, posilňovač riadenia, parkovací asistent, s ním si budem veľmi dobre rozumieť, tempomat, tónované sklá, vyhrievané sedačky, vyhrievané zrkadlá, dažďový senzor, hliníkové disky, hmlovky, strešné okno, strešný nosič, ťažné zariadenie a najmenej milión ďalších vecí, o ktorých som nemala ani poňatia. Ako technik, či automechanik som na tom veľmi zle, takže v technických parametroch o výkone a spotrebe skúsim dôverovať ujovi Pištovi. Ale má to kvalitnú bezpečnosť. Takže sa v tom nezabijem. Teda dúfam. Ale zomrieť v tomto aute by som prežila. Hihi. Dámy a páni, predstavujem vám môj nový Cadillac Escalade. Sen ako z amerického filmu. Hneď som si musela sadnúť za volant. Sedela som v aute asi polhodinu, kým som si obzerala vnútrajšok. Bola som nadšená. Vystúpila som a pozrela som si ho zozadu. Veľký priestorný kufor. Moje nákupy budú aspoň o niečo jednoduchšie. Trochu som sa išla domov ovlažiť vodou a volala som otcovi. "Oci? Ty si mi kúpil auto?" "Áno zlatko, máš ho na... vlastne som ti nič nedal za úspešnú maturitu. Tak to máš odo mňa za tvoje skvelé ohodnotenie v škole." "Oci, ty pre mňa toho toľko robíš, ja si to nezaslúžim." "Na koho si myslíš, že zarábam? Chcem, aby si do konca života nemusela tvrdo pracovať za malé peniaze. Rob to, čo ťa bude napĺňať. Apropo si moja jediná dcéra. Nikoho nemám. Žijem pre teba, aj keď ďaleko. Ale sľubujem, že sa čoskoro doma ukážem. Teda prepáč, u teba. Prídem na návštevu." - zasmial sa. A dojal ma. "Ďakujem, ďakujem, tisíckrát ďakujem. A kedy prídeš?" - zaujímalo ma. "Neviem presne kedy, ale asi o mesiac, možno o dva. Ja sa ti určite ozvem. A čo máš nové?" - vyzvedal. Mám mu povedať, že som si našla frajera? Ako sa asi zatvári, keď mu poviem, že má len pätnásť? Rozhodne sa na pätnásť nesprával. "Ehm, už musím končiť ocko. Veď si zavoláme. Paaa a ľúbim ťa." "Ty tam niekoho m..." Tút tút tút. To ho asi muselo naštvať. No nič. Ja som fakt musela zložiť. Najskôr si musím pripraviť príhovor, aby som sa s ním o tom rozprávala. Na oddychovanie v záhradke som sa vybodla. Hádam to autíčko nebude stáť pred domom navždy. Išla som sa povoziť. Sadla som si za volant a snažila som sa zopakovať si celú autoškolu v priebehu dvoch minút. Vodičák, techničkách, občiansky mám pri sebe, zapnúť si pásy a idem. Celkom mi to išlo. Spravila som si cvičnú jazdu okolo susedných domov. Keď som si bola istá, že som si istá, vyrazila som v pred. Povedala som si, že by som mohla navštíviť Nikki. Ako jej je. Možno mi dnes povie, čo sa stalo. A keď budem u nej, môžem sa rovno zastaviť u babky na obed. Vlastne už skoro večeru. Pochválim sa jej novým autíčkom. Predtým som išla ešte do obchodu nakúpiť šesť balení minerálky a kofoly. Aby babka s dedom, nemuseli chodiť peši. Síce majú auto, také staré, ale doňho sa bojím nasadnúť aj ja. A oni už duplom.
Vytešená s plným kufrom som zaparkovala pred Nikkiným panelákom. Podotýkam, zaparkovala som. Hihi. Neviem, prečo ma napadlo zavolať jej až pred bytovkou. Nikto mi nedvíhal. Tak som volala tete Darine. Tá mi povedala, že mi práve chcela volať. Sú v nemocnici. Nikki je trochu viac mimo na to, aby ju to prešlo za deň, či dva. Boli u psychiatra na radu obvodnej lekárky. Ihneď ju hospitalizovali a práve na nej praktizujú rôzne pokusy. Krajšie povedané vyšetrenia. Ešte stále nerozpráva. Tak som im zaželala veľa sily a nech sa Nikki uzdraví. Sľúbila som, že sa v utorok ozvem, skôr nemôžem, lebo zajtra odchádzam do Prahy za priateľmi. Tak som opäť naštartovala a previezla som sa takých päťdesiat metrov napravo od parkoviska, kde som stála. Zavolala som babku, nech mi príde otvoriť bránu. Povynášala som jej vodu rovno do bytu. Dedo všetko sledoval z okna. Nevedel ma rozpoznať. Si myslel, že som nejaká ich susedka. Však koho by napadlo, že budem mať Cadillaca. Dedo sa hneď vypytoval, keď ma zbadal vo dverách. "Dedo, ja fakt neviem. To auto som dostala asi pred hodinou a pol. Ale poď dole, ukážem ti ho." Babka nás hneď zabrzdila, že sa najprv navečeriame. Fakt úprimne ma "potešila". Priniesla nám z kuchyne párky. Keď som ich videla, tak som si jeden vzala. Raz som si odkusla a ostatné som potajomky hádzala mačke. "Babi, ja už nie som hladná." - usmievala som sa ako tá najmilšia vnučka na svete. "Len si daj. Pre koho som to varila? Zle vyzeráš." Ja že vyzerám zle? Na to ako prišla? "Babi, vážne ja už nemôžem. Bude mi zle. Už som jedla." Za každú cenu som odmietala. "Tak idete popozerať to auto?" Dedo by aj chcel, ale babka sa naňho zadívala pohľadom typu Seď, čuš a jedz! Uf, tu to začína hustnúť. "Ja už idem teda. Mám veľa práce. Musím sa ešte zbaliť. Zajtra idem do Prahy za kamarátmi." Nerada klamem a už vôbec som nechcela klamať maminých rodičov. Ale proste sú situácie, kedy nemám na výber. Zbytočne by to rozoberali a babka klebetnica porozpráva celej rodine, že chodím s Harichom. A rodina je ešte utáranejšia. Nepochybujem o tom, žeby to už zajtra písali vo všetkých bulvárnych plátkoch. "Aha, no dobre, dávaj si pozor. A nauč se mluvit česky. Moje mamka pochází z Brna, ale to víš." - uťahovala si zo mňa. "Jo jasně babi. Možná se i zastavím na hřbitově v Brně." Jasné, že nezastavím. Divadielko musí byť. Tak som sa vrátila domov na svojom krásnom autíčku. Nevymením ho už za nič na svete. Je proste bombastické. Keď som prišla domov, bolo už osem hodín. Zavolala som Maťovi na mobil, keďže na skype nebol, ako je to s tým zajtrajškom. O koľkej príde a podobné záležitosti. Vraj, že okolo jedenástej by tu mal byť. To je skvelé. Išla som si napustiť vaňu. Ou máj gaš. Mám na nohách kaktus. To tak nemôžem nechať. Oholila som sa snáď aj za ušami. Pichať by mal on mňa. Nie ja jeho. Hihi. Po všetkom hygienickom zaopatrení, som si šla vybrať do chladničky čokoládový jogurt, do ktorého som ešte prisypala granko. Mala som chuť na niečo extra sladké. Sadla som si s ním k televízoru a mačkala som všetky tlačítka, že sa takmer rozladil. Nakoniec som ostala sledovať program pre deti. Išiel práve seriál o kúzelníkoch, v ktorom hrá moja menovkyňa. Ten Justin sa mi vždy páčil. Hlavne keď sa hádal s Alex. No nič. Dnes idem spať skoro, lebo to už nevydržím. Som bez neho len jeden deň a cítim sa úplne na odstrel. Neviem, čo budem robiť, keď budeme od seba týždeň, možno dva. Bola som aj dosť unavená. Vybehla som do izby, prezliekla som sa a hneď som zaľahla. Okamžite som zaspala ako bábätko. Ráno ma zobudil ostrý zvuk zvončeka. Do pytľa, koho zabilo? Bez toho, aby som pozrela na hodinky, zbehla som dole a otvorila dvere. Už sa v nich vynímal krásavec z Liptova. Môj osobný grécky Adonis.

Pravdupovediac som sa ho zľakla. Zabuchla som mu dvere pred očami. Po dvoch sekundách som znova otvorila. "Prepáč Maťko." - zachichotala som sa a skočila naňho. Silno ma stisol a pobozkal ma. Smial sa na mne. Chcela som sa tomu bozku vyhnúť. "Poď ďalej. Daj mi päť minút." Maťo nacupital dnu aj s veľkou modrou taškou. Cítila som v ústach nepríjemnú chuť, a tak som rýchlo utekala do kúpeľne. Umyla som si zuby a vydrhla jazyk. Trochu som sa učesala. Bolo to jednoznačne lepšie. Maťo sa už medzitým usadil na gauči. Naskytol sa mi krásny pohľad. Sadla som si k nemu len v dlhom tričku. Pritúlil si ma k sebe ako mačiatko. Sedeli sme tak spolu asi polhodinu. Šepkal mi do ucha, ako veľmi ma miluje a ja som bola najšťastnejšia na svete. "Zlatko? Ty máš nové auto?" - vyzvedal. "Hej, od včera. Pôjdeme sa niekam previezť?" "Tak určiteee." Postavila som a spýtala som sa ho, či nie je hladný. "Jedol som už bagetu. Mamina nám spravila na cestu." "Nechceš hemendex?" "Tak dal by som si." - ostýchavo povedal. "Super, aspoň nebudem jesť sama." Išla som teda do kuchyne k sporáku. Hemendex na panvici a kohosi ruky ma oblapili. Maťo si ma otočil k sebe a daroval mi jeden z tých sladkých bozkov. Tentokrát sme si ani nemuseli dopomôcť medom. Po raňajkách som sa išla osprchovať a prezliecť. Maťo hneď zamieril ku gitarám a celým domom sa ozývali ľúbezné tóny mojej obľúbenej skladby. Falling slowly. Pribehla som k nemu len v tričku. Dostala som chuť spievať. "Maťko? Skús od začiatku a pôjdeme si to spolu zaspievať." "Ty chceš spievať?" - pochybovačne sa spýtal. Začal sa smiať. To ma ešte viac povzbudilo. Začal. Pridala som sa. Po prvom odspievanom veršíku Maťo prestal hrať a pozeral na mňa so spadnutou sánkou. "No čo? Viem." Ladne sa postavil a dal mi pusu. "Si skvelá. Toto musíme nahrať v štúdiu." Prekvapil ma. Žeby chcel mať zo mňa speváčku? Áno, je to môj sen. Jeden z mnohých snov. Ale ešte nenastal ten správny čas. "Maťko, čo budeme dnes robiť?" "No tak sa môžeme niekam previezť. Ale niekam, kde nás nikto nepozná." "Takých miest nie je veľa." - uvažovala som. Niečo ma napadlo: "Nejdeme do Rakúska? Do Heinburgu. Navštívili by sme moju bývalú spolužiačku Ivanku." "Dobre a ako ma predstavíš?" "Ako kamaráta?" "Dobre teda, poďme. Môžeme sa tam niekde najesť." Išla som teda do izby doobliekať sa. Vyzeralo byť na parádne teplo, tak som si dala čierne šortky. Vzala som z chladničky kofolu, aby sme mali čo po ceste piť. Obula som si žabky, schmatla som Maťa, keď zrazu dostal šialený nápad. "Vezmime gitaru a pôjdeme si zarobiť pred miestny kostol. Čo pobieš?" "Potrebuješ prachy?" - smiala som sa. "Zlatko, peniaze sú dôležité, ale tebe to môže byť jedno. Ide o tú zábavu. Potešíme tým okoloidúcich." - bol nadšený. "Jasné, nebudú ti rozumieť." "Budeme spievať po anglicky." - dodal. Čože? Budeme? Ja som teda za každú haluz, tak som súhlasila. Maťo zbalil jednu gibsonku a už ma ťahal von. Nastúpili sme do auta, pustila som si Maťove pesničky, čo spieval v Superstar. Pozrel na mňa: "Prosím ťa, môžeš dať niečo inšie? Nemám chuť sa počúvať." "Ahá." Tak som spustila pesničky Gabiky Gunčíkovej. Dala som hlasitosť len na tretinu. Sa divím, že mi okná nevyrazilo. Radšej som ich spustila a vychutnávali sme si vietor vo vlasoch.

Keď sme dorazili do Heinburgu, vykašlali sme sa na Ivu aj na kostol. Našli sme totiž brutálne miesto pri riečke. Nemali sme deku, ale tráva bola čistá, a tak sme si ľahli do nej. Hlavu som si oprela o Maťovu a len tak sme relaxovali. Pritúlila som sa k nemu a on ma začal hladkať po hlave. Pusinkoval ma po celej tvári. Potom sa na mňa pozrel, vyceril na mňa úsmev, ktorý mi vie vždy vyraziť dych. Chytil ma za pás a začal ma nežne bozkávať. Točila sa mi hlava a ledva som dýchala. Ak by som mala niekedy zomrieť, tak práve teraz. Tlkot môjho srdca sa stále stupňoval a bol stále viac a viac hlasnejší. Začul ho asi aj on. Prestal nachvíľu, zadíval sa mi do očí a začal sa smiať. "Prvá vec, na ktorú ráno myslím, si ty. A posledné, na čo myslím pri zaspávaní, si tiež ty. Tým nemyslím, že si vec." - zachichotal sa. Očaril ma. Zase ma pohladil. Pravou rukou mi prechádzal po líci, krku, ramene, boku a zastavil sa pri mojom zadku. "Kľudne pokračuj." - povedala som takmer nečujne. "Maťko?" Čakala som, kým sa ozve. "Áno, miláčik?" - ozval sa po chvíli. "Pomojkaj ma." - usmiala som sa. "Vieš... každý tvoj dotyk niečo znamená. A ja to veľmi silno vnímam. Páči sa mi, keď ma stískaš." Chytil ma a ležali sme tam spolu, až kým sa nezotmelo. Obloha bola hviezdna ako u Rosamunde Pilcherovej. Jedným okom som sledovala, ako leží Maťo vedľa mňa so zatvorenými očami. Akoby spal. Vyzeral ako bábätko. Postavila som sa a šla som do auta po pitie. Nepohol sa. Zrejme naozaj zaspal. Otvorila som tašku a vypadol mi z nej balíček kondómov. Chvíľu som ich držala v ruke a zaujal ma návod na použitie. Začítala som sa a medzitým sa mladý pán uráčil postaviť a sledoval ma, čo robím. Keď som ho zbadala, zľakla som sa. Kondómy mi vyleteli z ruky a pristáli presne k Maťovým nohám. Zohol sa a pochybovačne sa na mňa usmial: "A toto ti je načo?" "Na nič." - odvrkla som. "Hlavné je, že si vybavená." Otvoril svoju peňaženku a ukázal mi dve frcgumy. "Ahá a tebe je to načo?" - spýtala som sa so smiechom. "Načo? Pre vtáčika. Keby sa mu chcelo niekam príliš ďaleko uletieť. Noc je ešte mladá." - prefíkane sa usmial. "Úchylák." - povedala som, tak aby ma nepočul. Hodila som krabičku do tašky. Nastúpili sme a ťahám čiaru smer Bratislava. Zaparkovala som pred domom, už bolo pol dvanástej večer. Neboli sme príliš hladní. Maťo si vzal z chladničky nutelu a začal ju vyžierať lyžičkou. A ja som sa nechala kŕmiť. Potom sme sa celý zababraní začali oblizovať. Presne tak, ako keď psíček oblizuje misku od mäska. A keď sme boli celkom vyoblizovaní, plynule sme prešli do vášnivého bozkávania. Schmatol ma, vyhodil si ma na rameno tak, že som bola hlavou dole. Vzal ma do izby. Opatrne ma položil na posteľ. Priplichtil sa ku mne a bozkávali sme sa dlho. Zaspali sme. Mala som pocit, že sa bozkávame aj v spánku. Asi sa mi zase sníval veľmi zaujímavý sen. Marí sa mi, že sme sa s Maťom kúpali spolu vo vani a bolo divoko. Nepamätám si na podrobnosti, ale viem, že sa mi to páčilo. Ráno som sa zobudila s nohou prehodenou na Maťovi. Otvorila som oči a videla som, ako sa na mňa s úsmevom pozerá. "Prečo sa na mňa pozeráš?" "Páči sa mi, ako spíš. Fascinuje ma to. Dodávaš mi inšpiráciu." - šepkal mi. Pokračoval: "Každý deň, každú noc, stáť pri tebe chcem viac než moc." Och, ako som ho len mačkala. "Čo sa ti snívalo, keď si robila to, čo si robila?" - šibalsky sa usmieval. Oči som vypleštila: "Čo som robila?" "No dosť si šibrinkovala s nohou na mojom bruchu a pod mojím bruchom." Teraz som nevedela, či sa mám červenať od hanby alebo sa smiať. Nakoniec sme sa tomu len zasmiali a už som bola opäť zasypaná šťavnatými bozkami.
"Keď som ťa prvýkrát videl, vedel som, že budeš moja. Nepochopil som, čo také si spravila, že som od vtedy na teba nemohol prestať myslieť." - povedal mi. "Ja som ťa milovala už predtým. Ale iba platonicky. Myslela som, že ťa nedokážem milovať viac, ale mýlila som sa. Každým dňom ťa milujem viac a viac. Stačí mi, keď ťa môžem objať, pobozkať, vyrozprávať sa a ty ma vypočuješ. Stačí mi, keď ma nikdy nepodvedieš." "Nikdy v živote. Ja neveru neodpúšťam a o to viac sebe. Skočil by som pod vlak." Dala som mu pusu a zasmiala som sa: "Druhá Anna Kareninová." Ležali sme spolu ešte asi desať minút. Potom som vyskočila z postele a šla som do sprchy. Zatiahla som si záves, aby som nešpliechala vodu von. Počula som otvoriť dvere na kúpeľni. Vystrčila som hlavu spoza závesu. "Maťo!!! Vypadni!!!" - zahučala som. "Ja som si chcel umyť zuby." "Jasné, zuby. A práve teraz. Padaj preč!" Tak odišiel. Použil kúpeľňu na prízemí. Poriadne som sa vydrhla. Dnes to možno príde. Ale mala som strach. Čo ak to pokazím? Čo ak to budem chcieť tak veľmi, že sa na nič iné nebudem vedieť sústrediť a celé to dopadne jednou veľkou katastrofou? Maťo ma kopne do riti a pôjde kade ľahšie. Mali by sme sa intímne spoznávať viac. Teoreticky predovšetkým. Hodila som na seba spodné prádlo, fakt som si ho na dnes starostlivo pripravila. Čierna čipka. Tielko a trenky. Zbehla som dole a Maťo bol vyvalený na gauči len v bermudách. Proste hore bez. Mala som čo robiť, aby som nezanechávala sliny na dlážke. Ľudia, ja som sa neovládla a vyštartovala som po ňom. Skočila som naňho a šialene som ho bozkávala. Začala som ho štekliť. Ten vám je ale šteklivý. Pišťal, akoby ho mučili. Snažil sa o protiútok, ale nevychádzalo mu to. "Mieeeeer!" - zakričala som v návale rehotu. "Poďme hrať takú hru. Že si budeme dávať otázky o sexe, láske, vzťahoch. Proste, aby sme sa lepšie spoznali aj po tejto stránke." - navrhla som. "Tak dobre. Určiteee. Pýtaj sa na čo chceš." "Ale musíš odpovedať pravdivo." "Veď ti nebudem klamať." "No dobre tak teda, s koľkými dievčatami si spal?" - opýtala som sa ho hneď na začiatku. Však čo s tým budem otáľať? "Ak nemyslíš moje gitary, tak so žiadnou. Som panic." - priznal sa. Panic. Teda žiadne skúsenosti? Bože, to ako si poradíme? Pochybovačne sa na mňa pozrel a dodal: "Neboj, porno som už videl veľakrát. Teraz sa pýtam ja. To, že si panna, to viem. Páči sa mi to. Ale jednu vec by si mohla robievať, keď že to robievam aj ja. Masturbuješ? Ak hej, kde?" No väčšiu hlúposť sa ma spýtať nemohol. "Ehm, áno. Vo vani napríklad. Ty si sa k tomu tiež priznal." "A do riti." - zasmial sa. "Kde a kedy si zvykneš honiť?" Ešteže s nami nikto nebol. To by bola taká hanba. "Doma, keď som sám alebo dakedy aj v škole na hajzloch." V škole? Asi nie je v poriadku. Naše úchylné otázky a debaty pokračovali veľmi dlho. Na obed som spravila hranolky a vyprážaný syr. Fajne sme si pochutili, potom sme si zapli film na jeho odporučenie o chlapcovi, ktorý sa stratil. Melódia môjho srdca. Úprimne som sa zamilovala do tohto filmu. Po filme sme už len sedeli na gauči a vychutnávali sme si našu ďalšiu spoločne strávenú chvíľku. "Alex?" - oslovil ma sexisticky. "Pôvodne som chcel počkať do večera. Ale ja to vážne nevydržím. Strašne ma rozpaľuješ." Miesto toho, aby som sa hanbou stratila, postavila som sa, chytila ho za ruku a viedla do izby.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama