close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 



Príbeh na eMtú - 11. časť

8. ledna 2013 v 9:40 | SiS |  Príbeh na eMtú :)
Ponoril sa do vody a vynoril sa až tesne pri mne. Vyzeral ako mokrá ovečka. Bol chutný. Rukami ma oblapil a ja som si ho nohami príputala. Stále mi chcel dať pusu. Aj ja jemu. Spomenula som si na jeden článok v tínedžerskom časopise, ako upútať pozornosť a dať najavo chalanovi, že sa chce dievča bozkávať. Hodila som naňho zvodný pohľad, oblizla si pery a už to išlo. Hihi. Dal mi tú najsladšiu pusu na svete. Sladkú ako med. Bola som v siedmom nebi. Naše pery sa len jemne dotkli na asi tri sekundy. Odtiahol sa, aby skontroloval môj výraz v tvári. Ten výraz sa mu páčil. A mne sa páčila pusa. Páčilo sa mi všetko spojené s Ilkom. Obšťastnil ma druhým bozkom. Dlhším, intenzívnejším, nástojčívejším. Nohami som ho pricvakla. Po chvíľke vášnivého bozkávania som medzi nohami ucítila niečo, čo sa zväčšovalo. A tvrdlo to. Čo to asi tak mohlo byť? Myšlienkami som už bola v jeho bermudách, no musela som sa ovládať. Maťko so mnou nič nechcel mať. Zatiaľ nič intímne. A preto sa mi páčil. Len jeho kamošovi sa to nepáčilo. Protestoval. Páčilo sa mi, že sme sa pekne oslovovali. Miláčik, chrobáčik, zlatino, kuriatko, drobec, brčkoš, sexoš, a tak ďalej. Ale nič sme spolu nemali. Aj keď by sme veľmi chceli. Možno to už aj je vzťah. Určite je. Ale nevymedzili sme si ho nejakou zásadnou otázkou, či spolu budeme chodiť. Prišlo to tak spontánne.
"Drobec? Ideme na záhradu? Trochu sa opaľovať?" - spýtal sa ma.
"Jasné." - rozpačito som odpovedala. "Alebo by sme radšej mohli ísť do izby. Teraz bude najväščie slnko. Nie je vhodné, aby sme sa šli slniť."
"Dobre cica, počkám ťa v tvojej izbe." Jediným pohybom vyskočil z bazénu a bol vonku. Nestihla som sa naňho ani usmiať, už bol fuč. Ostala som ešte chvíľku sedieť na kraji bazéna. Ľúbim ťa. Pomyslela som si. Ale nedokážem ti to povedať. Niečo ma brzdí. Možno, že je to tak skoro. A rýchlosťou blesku som zmenila city a ľudí, ku ktorým som ich cítila. Keď som si myslela, že by už mohol byť naštelovaný na posteli a čakať na mňa, vyštartovala som. Najprv do kúpeľne. Vycikať sa a rýchlo sa osprchovať od toho nechutného chlóru. Obliekla som si čierne čipkované nohavičky a žlté tieľko so Spongebobom. Vlasy som si vyfúkala fénom a spravila si vysoký cop. Ešte som sa v zrkadle obzrela a rýchlo som prebehla chodbou rovno do izby. Ležal tam. Presne ako som ho tam chcela mať. S červenými líčkami a úsmevom na tvári. Oči sa mu leskli, akoby vypil pol litra vodky. Hihi. Lahla som si na voľnú polovicu postele, otočila som sa k nemu a uštedrila mu božtek na noštek. Potom sa postavil a mieril k dverám.
"Chrobáčik, kam ideš?" - pýtala som sa ho.
"Idem si zapáliť. Ideš so mnou?"
"No, počkaj ma." Obliekla som si šortky a šla dole za ním. Sadli sme si do altánku. Vytiahol z vrecka akési papieriky a tabak. Začal si šúlať cigaretu. Bolo to vtipné, ale nedalo mi to: "Nechceš radšej normálnu cigu?"
"Nie, toto mi viac šmakuje." - zasmial sa. "Ušúlam aj tebe?" Skoro som zdechla.
"A tak daj." - povedala som. Myslel si, že vtipkujem. Ale brala som to vážne. Nech si nemyslí, že neviem fajčiť. Keď som sa vrátila z L.A., začalo byť všetko hektické. Život na zemi. Nová škola, noví ľudia. To bola až príliš veľká záťaž na nervy. Tak som sa pridala k partii fajčiacim spolužiakom. A viete ako to je na strednej škole. Kto nefajčí, neni s nami, hej hej hej. Nie je frajer, nezapadá do kolektívu. Ale keď som zmaturovala, povedala som si, že je na čase prestať. Štyri roky ničenia si pľúc. Ale fajčenie som nevylúčila úplne. Zapálim si, keď sa cítim veľmi veľmi zle, alebo keď som v neskutočne obrovskom strese. Preto mám v dome asi dve krabičky cigariet. A teraz som si priniesla z Ameriky ďalšie dve. S Ilkáčom sme si pomaličky bafkali ušúlanú cigaretku a bolo nám fajn. Tak sme ostali sedieť vonku až do večera. Lahla som si na lavičku tak, že som si hlavu položila na jeho kolená. Začal ma hladkať, prstami mi prechádzať po líci, po nose, po perách. Vyvolal vo mne miernu vlnu vzrušenia. Mala som chuť postaviť sa, zhodiť ho na zem a silno ho pomilovať. Ale nemôžem mu ukázať, že som tak rýchlo povoľná. A on pokračoval. Rukou prešiel nižšie ku krku a približoval sa závratnou rýchlosťou k môjmu dekoltu. Bol nesmelý. Tak som mu dopomohla.
"Ja viem, že si chceš chytiť." Určite som bola červenšia než čili paprička.
"No, ehm, áno." A on bol červenší ako ja. Hihi. Komická situácia. Rukou mi vošiel pod tielko. Cítila som ho.

Po chvíľke vytiahol ruku a ostal sedieť. Podoprel si bradu a lakťom sa oprel o stôl. Zjavne premýšľal. Táto zmena polohy ma prinútila civilizovane si sadnúť. Pozerala som sa mu do očí. Strašne dlho. Spýtavo som naňho hľadela, prečo nepokračuje. Po minúkach ticha mi akosi odpovedal na myslenú otázku jedinou vetou:
"Ži každý deň tak, akoby bol tvoj posledný." - a potom dodal: "Ak by si vedela, že tento deň je tvoj najposlednejší v živote, ako by si ho strávila? S kým a čo by si si priala?" Táto otázka ma zaskočila. Ale asi je to dobrý psychológ.
"Chcela by som byť s tebou. Nech by sme robili čokoľvek. A čo by som si priala? Nič. Len teba." - uprene som sa naňho dívala. Teba a tvojho kamoša, povedala som si v duchu. A po tomto nevyslovenom prianí sa zachechtal. Do kelu, snáď mi nečíta myšlienky?! To by bolo zlé. Aj keď možno ani nie. Skúsim to. Si strašne sexy, keď sa na mňa takto pozeráš. Hneď sa mu kútiky úst zdvihli. To nie je možné. Blbosť. Také dačo existuje len vo filmoch.
"Nad čím uvažuješ, chrobáčik? Nad blbosťami?" - spýtal sa podozrievavo. Skoro som odpadla. Vypúlila som oči a padla mi sánka. Musela som si pomôcť rukou a zavrieť si ňou ústa. Podľa mňa je to len debilná zhoda náhod. Radšej som už nad ničím nepremýšľala. V mojej "meditácii" ma prerušilo zvonenie mobilného telefónu. Zdvihla som ho.
"Dobrý deň, teta Darinka. Ako sa darí?"
"Ale fajn, zlatko. A ty?"
"Ja tiež fajn. Práve si užívame slniečka. Voláte len tak, alebo máte na srdci niečo konkrétne?" - spýtala som sa milo.
"No mala by som na teba takú prosbičku, keďže si s Nikki najlepšia kamarátka." Ja už ani neviem, či som. Nie je to také, aké to bývalo pred mojou cestou do L.A.
"Počúvam vás. Ako môžem pomôcť?"
"Nikolka bude mať talentovky na jednu prestížnu vysokú školu vo Viedni. Potrebuje tam hru na husle. Viem, že vynikajúca, ale v poslednom čase hru akosi ignoruje. Stále vyvoláva a vypisuje s nejakým Marekom. Ja jej prajem aj chlapca, ale škola je v týchto dňoch prednejšia. Aj keď sú jej výsledky v poriadku a máme na tej škole známosti, nechceme, aby nám urobila hanbu. Nechceme, aby bola len jedna z najlepších huslistiek na škole. Chceme, aby bola ona tá najlepšia. A okrem toho známosti môžu mať aj ostatní. Skúsila by si sa prosím s ňou o tom porozprávať?" - prosila ma.
"Áno, samozrejme. Pohovorím si s ňou. Majte sa."
"Ďakujem, ahoj." Zavesila som. Pozrela som sa na Farmárika a skôr než som mu dačo stihla povedať, riekol:
"Kto vie, s kým sa Marek zahadzuje." - rehnil sa. Tak toto ma vážne vydesilo. Preboha. Ja sa bojím.

Opäť sa zasmial. Sám pre seba. Zrazu sa ladne postavil a povedal mi:
"Stále sa tu naťahujeme. Mne to vôbec nevadí, je mi s tebou krásne, ale ešte sme nemali rande. Môžem ťa naň pozvať?" Samozrejme som hneď súhlasila. Bolo asi šestnásť hodín. Tak sme sa dohodli na siedmu. Že sa stretneme pred domom a niekam spolu pôjdeme. Tak som rýchlo naštartovala svoj cadillac a išla si niečo kúpiť. Nové spodné prádlo by to chcelo. Našla som niečo vhodné na prechádzke po pešej zóne. Čierne čipkované nohavičky s podprsenkou. Uvažovala som nad podväzkami, ale to by som nebola ja. Bolo by to príliš. Navštívila som moju priateľku v kaderníctve. Zvlnila mi vlasy a vyčesala do vysokého chvostu. A druhá babenka si ma vzala do parády a namalovala ma. Decentne a vôbec som si nepripadala ako veľkonočné vajíčko. Hihi. Fakt mi to pristalo, skoro som sa nespoznala. Ešte som chcela šaty, ale nebol čas zbehnúť do nejakej značkovej predajne, tak som stavila na Vietnamcov. Na moje prekvapenie sa našlo nečakané množstvo šiat práve na moju postavu. Vyhrali to žlté šaty nad kolená s čiernou stuhou pod prsiami. Boli slávnostnejšie, ale vydržali by aj piknik v prírode. Pozrela som na hodinky a zistila som, že už je 18:44. Rýchlo som sa ponáhľala do auta, kde som sa prezliekla. Dupla som na plyn a presne o 18:59 som vchádzala na príjazdovu cestu. Vystúpila som z auta, keď som zistila, že mám na nohách číňany. Bože. Ale sú pekné a k týmto šatám sa naozaj hodia. Tak si ich nechám. Otvorila som dvere a všetko dnu niečím krásnym vyvoniavalo. Lupienky ruží viedli k jedálenskemu stolu. Bol krásne vyzdobený, horeli tam sviečky, cítila som extra silnú romantiku. Na stole ležal papierik, na ktorom bolo napísané: SADNITE SI SLEČNA, HNEĎ VÁS OBSLÚŽIM. Poslúchla som a sadla som si. O minútku vybehol z kuchyne Maťko a niesol dva taniere. Potom sa vrátil a priniesol šampánske s jahodami. Podišiel ku mne, vzal mi ruku do dlaní, nežne ju pobozkal a prehlásil:
"Som strašne rád, že si prijala pozvanie na naše prvé oficiálne neplánované rande. Alebo skôr by som povedal uponáhlané rande." - sladko sa usmial, dal mi na líco pusu a sadol si vedľa mňa. Pod nerezovou pokrievkou sa na nás z taniera usmievala objednaná pizza z Palmy. Zlaté. V tej chvíli sa Maťo na mňa pozrel a povedal:
"No tak čo, neviem variť. Okrem toho nebol čas. Ale kvôli tebe sa naučím variť tvoje obľúbené jedlo. Čo takto lasagne?" Sledoval ma ako zareagujem, že "náhodou" uhádol moje najobľúbenejšie jedlo.
"Ja to asi nepochopím. Ako je možné, že vieš, na čo vždy myslím?"
"Tak to teda neviem." - usmieval sa na mňa s tými krásnymi červenými fľakmi na líčkach. Ale vieš. A pokrútil hlavou. Keď sme sa fajnovo navečerali, pozbieral riady, nahádzal ich do umývačky, sfúkli sme sviečky a Maťko zmizol v hornom poschodí. Išla som sa zatiaľ vyzuť a čakala som naňho, aby sme si pozreli nejaký luxusný doják. No všimla som si ako lupienky ruží pokračovali až k schodom. A keď Farmárik nechodil dlhšiu dobu, vybrala som sa za ním. Lupinky viedli až do mojej izby. Otvorila som dvere a ostala som v šoku. Na posteli z lupienkov spravené srdce, všade tma a naokolo horeli sviečky. Maťko ležal na posteli a vyzeral strašne dobre. Mal na sebe bledomodrú košeľu, tak trochu rozopnutú, aby odhalil svoju mužnú hruď a aby ma skôr rozpálil. Kvalitne sa mu to darilo. Úplne som ho chcela. Nevydržal byť dlho vážny. Začal sa usmievať. A keď sa usmieval, niečo v ňom bolo. Niečo magicky príťažlivé, anjelsky sexy, eroticky vábivé, jedinečne kúzelné. Môj Maťko. Maťko, ktorý tu na mňa túžobne čaká.
"No ideš ku mne?" Dostával ma každou vetou. A jeho spaľujúci pohľad vo mne topil ľady.
"Prečo sa trasieš?" - spýtal sa ma.
"Je mi zima." Musela som sa rýchlo vyhovoriť. On sa zachechtal a zavolal ma k sebe. Ľahla som si k nemu, oprela sa o neho a cítila som sa ako pri prvom bozku. Ešteže sme obaja hudobníci a mňa zachránila téma o hudobných nástrojoch. Inak by som podľahla myšlienkam na jeho mužsky dokonalé telo, zmyselné pery a úsmev, ktorý vo mne rozvibroval strunu túžby.
"...a takto má asi vyzerať kompozícia skladby." A ja som sa hneď chytila. Namietala som:
"Skladba musí mať svoju predohru, pomalý nástup, rytmus a hlavnú melódiu, potom graduje do niečoho nákazlivého a koniec musí nechať tú gradáciu správne doznieť." Zrazu sa postavil a ukázal mi, aby som sa postavila aj ja. Moja chytrosť bola ta-tam. Nemlčať. Len nemlčať. Mlčala som. Trápne ticho. Vždy si s ním mám čo povedať. Ale teraz to nešlo. Topila som sa v jeho očiach, vo svojej hanblivosti a v závale tepla, čo ma zaplavil. Bez slova som si vyzliekla bolerko, ale teplo neustupovalo. Bodaj by, keď ma jeho laserové oči celú ohrievali.
"Pokračuj." - zašepkal a v šoku, že to povedal, o pár krokov cúvol.

Vpila som sa do jeho očí s nacvičenou elektrizujúcou vášňou. Rukou som plynule prešla k dekoltu, prstami lemujú výstrih, krivky pásu, rozopla som si na boku zips, uchopila som spodok šiat a povytiahla ich na úroveň pŕs. Na chvíľku som zaváhala, no potom som pretiahla šaty cez hlavu. Maťo si klakol predo mňa, zatiaľ čo som sa snažila vyslobodiť sa z rukávov. Jediným chmatom si ma prisunul na kraj postele. Hladil ma po stehnách, bokoch smerujúc k prsiam. Bol pri mne tak tesne, že som cítila jeho teplo. Vnímala som jeho zrýchlený dych a nebola som schopná vyhrabať sa z hĺbky jeho záhadného pohľadu. A tak, aby som sa vymanila z pod nadvlády jeho očí, tie svoje som zavrela a nabádala ho k bozku. Nečakal a nežne sa svojimi perami dotkol mojich. Zachvela som sa, pevne ma objal. Snáď celú ma schoval v jeho mužských rukách. Pripadala som si ako bábika. Zraniteľná. Na plno mu odovzdaná a predsa v bezpečí tohto kusu chlapa. Moje pery horeli pekelnou nádherou jeho bozkov, kradol mi dych a vdychoval do mňa život. Prvýkrát sa mi pri bozku naozaj podlomili kolená. V tú chvíľu sa mi triaslo celé telo. Zažila som orgazmus, lenže splynutím pier, hry jazykov, zúbkov a dychu. Maťo ma nepúšťal. Hral sa so mnou ako s kúskom ľadu, čo sa topí pod dotykom. Jeho ruky pálili na mojom chrbte, zatiaľ čo jeho jazyk láskal môj krk a uško. Vyslobodil moje prsia zo zajatia krajok. Nedokázala som dať voľno jeho ústam. Nebola som nimi dosť nasýtená, ale Farmárik pátravým dotykom nabudil ďalšiu vlnu fantázie. S nehou skôr ako pierko, než ako drsnými mužským dlaňami, hladil moje prsia. Jeho ruky objali môj pás. Moje dve spoločníčky bažili po jeho dotykoch. Nestíhala som dýchať, a tak Maťko venoval svoje bozky mojim bradavkám. Vládu nado mnou úplne získala vášeň. Neovládeteľná, neukojiteľná a v takej silnej miere nepoznaná. Zosunula som sa z postele priamo do klinu poloboha, ktorému som teraz patrila. Vyzliekla som mu tričko a fotila očami jeho telo. Hrial, skôr horel, každý sval na ňom bol napätý a lákal moje pery. Maťo ma uchopil za pánvu a doslova ma k sebe prilepil. Takže som aj cez jeho nohavice cítila jeho mužstvo. Alebo radšej mega mužstvo, ktoré by uvítalo slobodu, a tak som mu ju dopriala rozopnutím nohavíc. Moje vzrušenie zanechávalo stopy nechtov na jeho chrbte a stopy zubov na jeho ušných lalôčkoch. Vychutnáva som si jeho telo a krúžila mu v rozkroku. Maťo stratil rozvahu po mojom treťom vzdychu do ucha.

Ruka, ktorá ma doteraz plieskala po zadku, ma zrazu držala vo vzduchu. Položil ma na posteľ, ticho stál nado mnou a dotýkal sa ma očami. Cítila som sa, akoby som bola v strede vesmíru. Aspoň toho jeho, čo mi strašne imponovalo. Ťažko dýchal, hruď mu pulzovala pod taktovkou srdca, v očiach mal meď, ako všetci pod vplyvom opojenia. Gate mu voľne padli na zem a ja som pochopila, prečo tá rýchla zmena. Neovládol svoje vzrušnie, čo z odovzdanej bábiky vo mne zase spravilo vzrušenú lovkyňu. Strhla som ho k sebe, vyzliekla mu boxerky a jazykom som zlízala všetko, čo nestihla nasať bavlna. Dráždila som ho špičkou jazyka po vajíčkach, nasala som ich do úst a jemne kúsala. Maťo mi chytil ruky a ja som pochopila, že toto bola ústna skúška. Dokonca ťažká, pretože penis božských rozmerov som celý do úst nevopchala. Ani s mojimi skúsenosťami. Teda len s jednou. Bola to ale výzva a tie ja neodmietam. Perami som budila jeho majestátnosť k povstaniu a uznávam, bojaschopný bol v okamihu. Stál v celej svojej sile a ohromoval výškou aj objemom. Proste takú kládu len pusou neukojím. A určite nie po predošlom výkone. Ale Maťo to evidentne nechcel. Ešte stále držal moje ruky v zajatí a nemienil ich prepustiť. Spustila som vyjednávanie. Špičkou jazyka som vydráždila žaľuď, leskol sa a napínal, bol k zakusnutiu. Zubami som ho teda dráždila po celej dĺžke, krúžila som jazykom po koreni a lízaním zase zaútočila na žaľuď. Sám sa vztyčoval a vyžadoval si teplo mojich úst. Pery som zovrela, takže prieniky do pusy boli o to dráždivejšie. Potom som penis zasunula do úst, najskôr pomaly, potom stále hlbšie a rýchlejšie. Podarilo sa mi zasunúť ho hlboko do krku a bez vyvolania dávenia. Bolo vyhrané a ja som si začala hru užívať naplno. Naše prvé milovanie. Sanie, lízanie, jemné kúsanie a hlboké prirážanie Maťo ovládal sám svojimi dotykmi na mojich rukách. Bola som ako hracia konzola a bavilo ma to. Chlap mojich túžob lapal po dychu, jeho penis bol pokrytý dráhami žíl a cukali v ňom tisícky neurónov. Potom nás zasiahol prúd. Jeho elektrický a mňa spermatický. V polohe, v akej som bola, nešlo prehĺtnuť celú belavú rieku útočníkov. Spermie mi tiekli po ústach na jeho kamoša. To ma rajcuje. Vymanila som si ruky zo zovretia a vysala poslednú dávku spermií. Maťko ešte rozýchaval elektrický záchvat, no pritiahol si ma na svoju hruď a ja som počúvala tlkot jeho srdca. Potom mi rozpustil vlasy, prehrabával sa v nich, šteklil mi končekami chrbát. To už sme ležali na posteli. Pretočil si ma na chrbát, pramienky mojich hnedých vlasov si rozložil starostlivo na vankúš.
"Si moje slniečko, ani sa nepohni!" Áno, jeho stred vesmíru. Naozaj mi čítal myšlienky. Moju ochotu nehýbať sa plne využil. Hral sa a ja som sa rozpúšťala ako cukor vo vriacej vode. Vrela som a Maťko bol tak sladko dokonalý. Žhavým telom mi hrial telo. Lemoval mi kožu svojimi perami bez jediného dotyku, no ja som cítila bodanie tisíciek dýk. Prosila som, nech sa ma už dotkne. Ale on len stupňoval moju túžbu. Nevydržala som viac a sama si ho pritiahla. Bozkával ma k zblázneniu. Krásne až do úplného tranzu. On určoval pravidlá môjho dýchania, čím zosílil moje pocity z jeho dotykov. Keď zamieril do môjho lona, už som vášňou vzlykala. Maťo sa vpil do mojich očí a každý vzdych odmenil vášnivým bozkom. Prstami nahmatal moje nohavičky. Teda premočenú spomienku na ne. Maťko mal v boxérkach nehodu, ale ja som mala katastrofu porovnateľnú s potopou sveta. Hihi. Toto zistenie môj poloboh okomentoval kusnutím. V okamihu mi zvliekol premočené gaťky a uhniezdil sa v mojom rozkročenom objatí. Rozotieral moje potôčiky slasti po stehnách, stále bližšie k cieľu. Hladil ma po zadku a len občas jemne zavadil o moje pysky. Bola som tak rozpálená, že každý jeho dotyk vo mne vyvolal elektrizujúcu vlnu smerujúcu k mojim perám v podobe hlasitého vzdychu. Keď roztvoril pysky, tiekla som ako rieka pri jarnom topení ľadovcov. Maťko všetko sal, dráždil môj klitoris jazýčkom a ja som bola hneď v tranze. Maťo očakával, že chcem kričať. Znehybnil ma a vydráždil tak, že som na moment stratila vedomie. Hrozne som sa triasla, srdce som mala až v krku, z očí sa mi valili slzy. Maťka to nastrašilo. Ospravedlňoval sa, pevne ma držal v náručí a utieral mi slzy. Keď pominulo cukanie v pošve, uvoľnil sa kŕč aj v mojom tele. Skrútila som sa do kĺbka a užívala si rozlievajúce sa ukojenie z môjho rozkroku.

Maťo ma príjemne hrial svojim telom. Jemne ma hladkal a bozkával mi vlasy, krk, šiju a to z pocitu istoty urobil pocit ruzrušenia. A opätovný "chtíč". Uvoľnila som sa, narovnala a primačkla som sa chrrbtom viac k môjmu chlapcovi. Po pár pátravých dotykoch sa Maťov bojovník rozhodol ukončiť svoju nečinnosť. Neodbytne sa mi tlačil k bránam pyskov. Prehla som sa v chrbte a uvoľnila cestu k raju s maličkou dušičkou. Ak teda do mňa takú kládu vrazí. Farmárik chvíľku prechádzal penisom po mojom klitorise, potom namieril žaľuď k dierke vášne a zľahka zasunul. Cítila som jemnú, ale vzrušujúcu bolesť. Nepokračoval. Zdvihol mi nohu, zviezol sa nižšie a potlačil ma na podbrušku. Potom do mňa vnikol bez bolesti, len s dokonalými dorážaniami. Bol obrí a ja som cítila jeho majestátnosť. Chvíľu môj sexuálny boh len pomaličky zasúval a vysúval svoj meč z pošvy. Milimeter za milimetrom. A to bolo neznesiteľné. Moje stony naplňovali izbu. Potom nabral úžasné tempo. Ako dorážal, mľaskala vo mne šťava. Plieskanie našich tiel, vŕzganie postele a naše vzlyky sa niesli až von. Ale nám to bolo srdečne jedno. Prechádzal mnou neovládateľný kŕč, napla som panvové svaly, čo prispelo k tomu, že mi Maťo začal dráždiť klitoris. Potom sa mi zatočil svet, všetky nervy môjho tela sa zatriasli, pošva sa mi zvierala. Vybuchol vo mne náklad vášne. Pocítila som mohutné výstreky a pulzujúci penis. Chvíľku vo mne zostal, kým náš dych nabral normálne frekvencie. Nedokázala som sa pohnúť. V stehnách mi ešte cukalo, v pošve som cítila príjemnú bolesť. Maťo ma bozkával a dlaňou mi hrial podbruško.
"Si nádherne úzka. Muselo to bolieť, že?" - s láskou v očiach sa pýtal. Za to musel dostať bozk a ešte poklonu.
"Ty nie si človek, ty si boh. Sexuálny boh!" Neviem, čo v tom chlapcovi je. Niečo nadprirodzené. Magicky príťažlivé, anjelsky sexy, eroticky vábivé, jedinečne kúzelné. To všetko je moj Martin, môj sexuálny boh. Zaspali sme v objatí lásky. Ráno ma zobudil bozkom na pery. Najkrajší budíček na svete. Maťko s tým najkrajším úsmevom mi navliekol župan, chytil ma za ruku a viedol ma dole k stolu. Čerstvý chlebík a krabí šalát.
"Ty si bol v obchode?" - udivene som sa pýtala.
"Áno, poklad. Ale ten šalát som naservíroval sám." - zasmial sa.
"Zlaté. Ďakujem, miláčik."
"Za čo mi ďakuješ? Za to, že som ti ubližoval v noci?" Trochu som to nepochopila.
"Si normálny? Nič si mi nespravil. Kľud. Užívala som si." A hneď som ho obdarila bozkom. Prečo mi nemôže čítať myšlienky teraz? Na bolesť som ani len nepomyslela.
"Takže mám to brať tak, že sme spolu už oficiálne?"
"A chceš to tak brať?" - odpovedal mi otázkou.
"Chcem. Ale záleží to aj od teba."
"Zlatko, vieš, že ťa milujem. Najviac na svete. Takže to chcem." - sladúčko sa usmial a dal mi pusu.
"Ja ťa milujem viac."
"Takže sme oficiálne frajeri. Hehe." Pritom ako to povedal, rozkošne si škrabkal hlavu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama